Každodenná rutina niekoľkých miliárd ľudí na tejto zemi. Nefajčiarom to príde ako blbosť, naopak fajčiari na to nedajú dopustiť. O čom hovorím? No predsa o cigaretách.

Zdroj: pinterest.com

Každý fajčiar nedá dopustiť na tú svoju rannú „cigu“ s kávou alebo iným nápojom. Pre jedného neodmysliteľný začiatok dňa, pre ďaľšieho zasa pravidelná zastávka pred akýmkoľvek úkonom. Na celom svete zrejme nenájdeme človeka, ktorý by sa s cigaretou nestretol. Či už aktívne alebo pasívne. Odkiaľ pochádza, aká je stará a kto sa o tento svetový návyk zaslúžil? Veľa ľudí to nevie a nepozná jej históriu. Kto chce vedieť viac?

Tabak, ako ho poznáme dnes, sa objavil už 6000 rokov pred našim letopočtom na území Ameriky. Pôvodní obyvatelia ho používali ako liek, pri náboženských obratoch a ako halucinogén. Ako taký sa začal fajčiť približne 1000 rokov p. n. l..

Zdroj: pinterest.com

Ako sa ale tabak dostal z územia Ameriky k nám do Európy? Ako ináč by sa sem dostal? No predsa objavením Ameriky Krištofom Kolumbusom v roku 1492. Kolumbus pozoroval pôvodných obyvateľov ako fajčia tabak zašúľaný do tabakového listu. Po návrate do Európy predstavil Kolumbus prestovanie tabaku v Španielsku. Počas najbližších rokov rožšírili námorníci a diplomati tabak, fajky a cigary po celom území Európy. Zaujímavé je, že tabak bol vtedy používaný v zdravotníctve napr. pri bolesti zubov, migréne, astme alebo aj pri vtedy závažnej morovej chorobe. Postupom času sa fajčenie stalo bežným a v 17. storočí sa rozšírilo aj do Japonska a Číny, čím sa dostalo v tom čase prakticky už do celého sveta.

Stále je reč ale o cigarách. Samotná cigareta sa datuje od 17. storočia. Vtedy sa španielske mesto Seville stalo svetovým centrom produkcie cigár (1614) a teda sa s týmto obdobím spája aj náznak vzniku cigariet. Spája sa s bezdovomcami a žobrákmi. Zbierali totiž nedofajčené zvyšky cigár a balili ich do odhodených papierikov.

Za vznik cigariet, ako ich poznáme dnes, môžme „poďakovať“ delostrelectvu z Egypta v roku 1832. Rafinovaný spôsob balenia pušného prachu do papierových roliek (aby mali väčšiu prieraznosť) pretavili do nápadu prvej cigarety. Nakoľko v tom čase, keďže mali len jednu fajku, a aj to rozbitú, nápad s pušným prachom trochu pozmenili a do papierových šúľkov balili tabak. Najviac sa to rozšírilo v Egypte a Turecku. Na ich popularite sa najviac podpísal rok 1880 a Jamesom A. Bonsack zo Severnej Karolíny. Ten ako prvý vynašiel baliaci stroj na cigarety. Keďže bol schopný vyrobiť viac ako 10 000 cigariet za hodinu, čo bola v tom čase asi pätinová spotreba USA. Rapídne teda znížil ich cenu a ich popularita stúpla. O pár rokov neskôr sa stali ešte rozšírenejšie ako cigary.

Zdroj: pinterest.com

Fajčenie sa stávalo stále populárnejším až približne do roku 1970. V tom čase sa totiž začali objavovať prvé štúdie o škodlivosti fajčenia, o chorobách spôsobených fajčením a podobne. Ako sa vyjadril Robert Proctor zo Stanford University: „Cigareta je najnebezpečnejším artefaktom v histórii ľudstva, tabak zabil v 20. storočí asi 100 miliónov ľudí.“

No a tak už vieme, ako a kde sa zobrali cigarety, kto za tým stojí a o prvom aizovanom stroji na cigarety. O škodlivých účinkoch cigariet už je plný internet a je na každom, či si ich vezme k srdcu a fajčenie obmedzí, alebo svoj každodenný rituál zavrhnúť nemieni. Avšak pri momentálnom trende a politike viacerých krajín je možné, že najbližšie roky sa môžeme dočkať poklesu fajčenia, možno pre niekoho lepšieho prípadu a to je zdravého fajčenia bez škodlivých účinkov. No, uvidíme!?

Zdroj: pinterest.com

Zdroj: pinterest.com

Zdroj: wikipedia.sk, zaujimavysvet.sk, pinterest.com, imperial-tobacco.sk