Veľmi zaujímavý príbeh Slováka, ktorý sa od svojho detského sna a sledovania lietadiel, ktoré mu lietali nad hlavou dostal až do ich kokpitu ako pilot dopravných strojov. Inšpirujúci príbeh je však plný prekážok, ktoré musel prekonať. Ak chceš vedieť, s čím všetkým sa na ceste k dosiahnutiu vysnívaného povolania stretol, čo všetko musel prekonať a kam až doletel, čítaj celý rozhovor s Martinom.
Ako si sa dostal k povolaniu pilota dopravného lietadla? Bol to taký tvoj detský sen a šiel si si za ním alebo len zhoda náhod?
Keď som bol dieťa, chcel som byť automobilový pretekár, ako môj otec. Rodinné a ani finančné možnosti to nakoniec neumožnili. Keďže bývam blízko vojenského letiska, s kamarátom sme pozorovali ako nad nami lietajú MiGy 21 a 29. Páčila sa mi rýchlosť, energia ktorá z týchto ruských strojov doslova srší a tak sa mojim snom stalo povolanie vojenský pilot. Ani tento sen sa nestal skutočnosťou z dôvodu vtedajšieho nízkeho rozpočtu ministerstva obrany, piloti mali nízky ročný nálet a tak sa ani žiadni noví neprijímali. V prvom ročníku na Gymnáziu som začal lietať na vetroňoch v aeroklube a čoskoro mi bolo jasné, že jediná teoretická možnosť ako profesionálne lietať bude povolanie dopravný pilot.
Najvačší problém boli financie. Letové výcviky a kvalifikácie sú drahé, musel sa predať rodinný majetok a ja som chodil cez prázdniny pracovať na stavbu do Nemecka. Na poslednú časť výcviku mi požičal dokonca inštruktor a splácal som to keď som sa zamestnal. Po ukončení štúdia na Žilinskej Univerzite prepukla svetová hospodárska kríza spojená s krachom mnohých leteckých spoločností. Našťastie sa mi nakoniec podarilo nájsť prácu v menšej leteckej spoločnosti, ktorá sa venovala privátnym a VIP letom.
Čo považuješ za pozitívum a čo za negatívum tejto práce?
Pozitívum je určite dynamika, voľnosť, krásny výhľad, cestovanie, zodpovednosť. Medzi negatíva by som zaradil taktiež cestovanie, pretože niekedy je toho viac ako dosť, nočné a skoré ranné lety, v lete je to vysoká vyťaženosť pilotov, technické závady, ktoré negatívne ovplyvňujú harmonogram a tým sústredenie sa na samotný let.
Povedz nám viac o lietadlách, ktoré pilotuješ? Čo všetko musí človek absolvovať, aby sa stal pilotom a niesol teda zodpovednosť za ľudské životy?
Pilotujem lietadlá z rady Airbus A320. Sú to veľmi sofistikované a nadčasové stroje. Ovládanie uľahčuje množstvo počítačov a asistenčných systémov. Veľa činností a procesov je zaizovaných. Ergonomické a efektívne rozhranie medzi pilotom a strojom umožňuje sústredenie sa na podstatné letové parametre a prípadné riešenie problémov. Na to aby sa človek mohol stať druhým pilotom (copilotom) na takomto lietadle musí absolvovať všetky potrebné teoretické skúšky a praktické výcviky v rozsahu približne 200 hodín, následne typové preškolenie v trvaní približne 40 hodín na certifikovanom simulátore a niekoľko okruhových letov na Airbuse, samozrejme bez cestujúcich 🙂
Čo vzťahy s ďalšími pilotmi a copilotmi? Je to tak, že ste vytvorené dvojice, ktoré spolu stále lietajú, alebo sa meníte a nikdy nevieš, kto ti bude pri najbližšom lete robiť spoločnosť?
S kým budem letieť sa zvyčajne dozviem 15-30 dní vopred, keď firma vydá takzvaný roster, čo je v podstate rozpis letov a posádok. Stáva sa, že letím viac letov s tým istým kopilotom, ale nie je to pravidlo. V prípade tréningových letov sme v kokpite dokonca traja, aby bola zachovaná maximálna bezpečnosť.
Viac menej si často preč z domu. Ako dlho zvyknú trvať cesty, alebo turnusy?
Záleží od leteckej spoločnosti, v mojom prípade je to zvyčajne 3 týždne na cestách a týždeň voľno. V zime máme toho voľna viac z dôvodu menšej frekvencie letov.
Ktoré zaujímavé destinácie si takto mohol precestovať? Kde sa ti páčilo najviac?
Ako dopravný pilot na tomto type lietadla,ktoré nie je určené na diaľkové lety väčšinou nemám možnosť prenocovať v nejakej zaujímavej destinácii. Pokiaľ nemáme technickú závadu let prebieha nasledovne : Pristátie, vystúpenie cestujúcich, natankovanie, nástup cestujúcich a let naspäť. Keď som lietal VIP lety, bolo takmer pravidlom, že sme zostávali v destinácii a čakali na našich klientov. Najzaujímavejšie z nich boli asi Grónsko, v zime Švédsko, často sme lietali do Ruska, Dubaj, Grécke ostrovy.
No samozrejme, že nemôžeš len pilotovať, ale musíš aj spávať. Ako prebieha táto časť práce? Ocitneš sa sem tam aj v luxuse, aký na slovensku nie je? Je možné do tohoto harmonogramu zaradiť aj výlety, kúpanie, nákupy alebo relax pomedzi lety?
V letnej sezóne je táto časť naozaj minimálna a tak medzi letmi okrem spánku nie je veľmi čas na nič iné. Hotely sú štandardne 4 hviezdičkové, vybavené základnými službami a izby sú decentné. My piloti si najviac ceníme keď sú tiché s možnosťou kontroly teploty. A čo sa týka výletov, väčšinou nestíham nič, ale výnimka potvrdzuje pravidlo. Stane sa že s kolegami niekam vyrazíme ak je viac voľného času.
Aký je tvoj najzaujímavejší (alebo teda taký, na ktorý rád spomínaš) zážitok z cesty? A aký zas ten najhorší?
Zaujímavých zážitkov je veľa a na tie najhoršie si radšej nespomínam 🙂 Zaradil by som medzi ne určite extrémne počasie, námrazu, búrky, vážnejšie technické závady atď. Všetko vždy dopadlo dobre a podarilo sa bezpečne vyriešiť.
Do kedy je možné takéto povolanie vykonávať? Vieš si sám seba predstaviť aj pri niečom inom?
Oficiálne je možné lietať do veku 64 rokov, reálne pri dnešnom tempe si to neviem predstaviť, takže uvidíme ako dlho to bude v mojom prípade. Ak by som si mohol vybrať alternatívne povolanie, asi by to súviselo s údržbou lietadiel, prípadne riadením letovej prevádzky.
Čo sa deje s tvojou prácou teraz, v čase zakázaných letov a obmedzení v preprave osôb cez hranice?
Aktuálne sme takmer všetci piloti na neplatenom voľne a žijeme z úspor. Týka sa to takmer všetkých leteckých spoločností v Európe. Viaceré z nich, predpokladám aj z veľkých, budú v najbližších mesiacoch riešiť existenčné problémy. Veľa pilotov bude nútených hľadať alternatívne zamestnanie minimálne na obdobie, kým sa uvoľnia všetky obmedzenia a naštartuje sa letecká doprava. Čo sa týka praxe, tú si v obmedzenej miere viacerí udržiavame v aerokluboch na menších jednomotorových lietadlách, alebo vetroňoch.
Čo by si odkázal ľudom, ktorí sa chcú stať pilotmi? Či už malým deťom s veľkým snom alebo naopak už dospelým, ktorých si práve zaujal?
Aby sa samých seba opýtali či to naozaj chcú robiť po celý život, lebo náklady na letové výcviky sú vysoké a návratnosť v horizonte niekoľkých rokov. Cesta k tomuto povolaniu je náročná, vyžaduje mnoho obety. Ak je na to všetko človek pripravený, znamená to že je veľký nadšenec a zvládne to. Týmto odhodlaným ľuďom odkazujem, aby spravili ten prvý krok a začali v čo najmladšom veku, ideálne v aeroklube na vetroňoch. Je to ideálna finančne nenáročná možnosť ako preveriť svoje fyzické a mentálne schopnosti. V neposlednom rade je to najkrajšia forma lietania, dodnes sa jej aj ja aktívne venujem.
Môžme ťa teda niekedy vidieť, ako sa na vetroňoch vznášaš nad našimi hlavami? Z ktorého letiska zvykneš lietať?
Lietam najčastejšie v Očovej, po uvoľnení obmedzení ma môžu ľudia vidieť spolu s kolegami zo skupiny Očovskí Bačovia opäť aj na leteckých dňoch ako napríklad SIAF, ktorý sa zvykne konať na leteckej základni Sliač.
-
- Foto: Archív Martin Tisliar
-
- Foto: Archív Martin Tisliar
-
- Foto: Archív Martin Tisliar
-
- Foto: Archív Martin Tisliar
-
- Foto: Archív Martin Tisliar / Dušan Bysterský – Skupina Očovskí Bačovia, kde Martin pôsobí ako vedúci skupiny
Zdroj: ČoJee!? / Titulná fotka Jan Huber on Unsplash
