To, že bola princezná Diana zabitá pri dopravnej nehode počas úteku pred paparazzmi je známa informácia. Existuje však veľmi veľa teórií, ktoré hovoria, že to nebola nehoda.
31. augusta 1997 tesne po polnoci narazilo auto s princeznou do múrov parížskeho tunela. V tom čase bola Diana rozvedená s princom Charlesom. Nebolo tajomstvo, že mala priateľa. V ten večer pár večeral v jednej z parížskych reštaurácií. Po večeri vyšli zadným vchodom, aby sa vyhli paparazzom, ktorých Diana po rozvode zaujímala ešte viac. Auto, v ktorom sedela princezná bolo veľmi rýchlo dobehnuté. Nasledovala naháňačka po uliciach, ktorá sa skončila obrovskou tragédiou.
O 00:19 hodine sa táto naháňačka skončila v tuneli Pont d´Alma. Na mieste činu zomrel vodič auta a partner Diany. Tá bola vyhlásená za mŕtvu v ten istý deň o 4-tej ráno v nemocnici. Príčinou smrti bola poškodená pľúcna žila.
V skratke o Diane
Diana Spencer sa narodila 1. júla 1961 a do kráľovskej rodiny sa dostala 29. júla 1981, keď si v Katedrále sv. Pavla sľúbila lásku s princom Charlesom, synom kráľovnej Alžbety II. a princa Filipa. V tom čase mala čerstvých 20 rokov. Princezná na sebe mala šaty, ktoré sa skladali z 10 000 perál. Vlečka mala dĺžku takmer 25 metrov. Svadobný obrad vtedy sledovalo viac ako 750 miliónov ľudí po celom svete.
V roku 1982 princezná Diana porodila svojho syna Williama a o dva roky neskôr rodina privítala Harryho. Preslávila sa najmä vďaka charitatívnej činnosti – pomáhala ľuďom s AIDS. Verejnosť ju milovala pre jej empatiu, ľudskosť a prístupnosť. Vtedajší premiér Tony Blair ju označil za „princeznú ľudu“.
Vzťah Diany a Charlesa sa popri všetkých aktivitách začal rozpadávať. Verejne. Princezná Diana tvrdila, že to bolo čiastočne kvôli tajnej afére princa Charlesa s jeho súčasnou manželkou CamillouParker Bowles. V roku 1992 manželia oznámili rozchod.
V roku 1995 sa Diana v jednom rozhovore priznala, že po rozchode trpela depresiami. Práve toto priznanie jej prinieslo ešte väčšiu popularitu. Ľuďom bolo jedno, že už nemá na hlave korunu. Oficiálny rozvod prišiel v roku 1996. Toto rozhodnutie veľmi pobúrilo kráľovskú rodinu, pretože sa očakávalo, že pár svoj vzťah obnoví. S egyptským režisérom a producentom Dodim Fayedom princezná začala randiť v roku 1997. Jej vzťah s kráľovnou Alžbetou II. ostal veľmi napätý.
Princezná ľudu zomiera
Počas leta 1997 cestovala Diana s priateľom po stredomorskej oblasti. Na Fayedovej jachte pár navštívil aj juh Francúzska a Sardíniu. Správy o vzťahu Diany sa do sveta dostali veľmi rýchlo. Paparazzi boli páru v pätách neustále. Deň pred tragédiou kúpil Fayed v Paríži zásnubný prsteň.
30. augusta 1997 prišiel pár na večeru do súkromného apartmánu v hoteli Ritz-Carlton. Tesne po polnoci sa pár nenápadne vytratil, no paparazzi to rýchlo zistili a začali ich prenasledovať. Pár skočil na zadné sedadlo limuzíny Mercedes S-280. Vpredu bol Trevor Rees-Jones, bodyguard princeznej Diany a ich vodič Henri Paul.
Šofér Henri Paul utekal pred novinármi veľmi vysokou rýchlosťou a o 00:19 stratil kontrolu nad Mercedesom. Náraz zničil celé auto. Šofér a Dianin partner boli na mieste mŕtvi, ale Diana žila dokonca bola pri vedomí. Bola vystrašená a opakovala vety „O môj Bože.“ a „Dajte mi pokoj.“ Záchranári ju ihneď previezli do parížskej nemocnice a začali bojovať o jej život.
Po zrážke mala Diana zlomenú ruku, zranenia hrudníka, rany v stehnách a silný otras mozgu. Operácia trvala viac než dve hodiny, no nebola úspešná. Dianu sa už nepodarilo priviesť k vedomiu a o 4-tej ráno bola vyhlásená za mŕtvu.
Forenzný patológ Richard Stephard neskôr povedal, že Diana zomrela v dôsledku vody v pľúcach. Zároveň tvrdil, že bezpečnostný pás by jej zachránil život.
„Ak by bola pripútaná, o 2 dni by sa ukázala na verejnosti. Mala by síce modriny a ruku v sadre, no žila by.“
Jediným človekom, ktorý nehodu prežil, bol Trevor Rees-Jones. Bol pripútaný bezpečnostným pásom. Stephane Darmon, motocyklista, ktorý bol svedkom dopravnej nehody, tvrdil, že oslepujúce záblesky z blízkych fotoaparátov paparazzov úplne zakrývali jeho pohľad na nehodu. Svedkovia tvrdia, že novinári si nehodu fotili a obetiam nepomáhali.
Milióny ľudí v smútku
Podľa jedného z prítomných svedkov, keď kráľovná prvýkrát počula správu o smrti princeznej Diany, zvolala : „Niekto musel namazať brzdy.“ Na pohrebe išiel 15-ročný William a 12-ročný Harry za rakvou svojej matky na ceste z Buckinghamského paláca do Westminsterskej katedrály. V roku 2017 obaja hovorili o tejto skúsenosti. „Bola to jedna z najťažších vecí, akú som kedy absolvoval,“ povedal princ William pre BBC. „Cítil som, že kráčala popri nás, aby nám pomohla vyrovnať sa s tým“
Princ Harry hovoril otvorenejšie v príbehu Newsweek . „Moja matka práve zomrela a ja som musel prejsť dlhú cestu za jej truhlou, obklopenú tisíckami ľudí, ktorí ma sledujú, zatiaľ čo milióny ďalších urobili v televízii,“ uviedol. „Nemyslím si, že by sa toto malo žiadať od detí. Dnes by sa to určite nestalo.“
Kráľovná Alžbeta II. čakala so svojou rečou viac ako týždeň. Mnoho ľudí považovalo reč kráľovnej za chladnú a neosobnú.
Vyšetrovanie nehody
Tragickú nehodu vyšetrovali francúzske a britské úrady. Tie sa jednohlasne zhodli na tom, že za nehodu môže šofér, ktorý výrazne prekročil rýchlosť a mal v krvi nepovolené množstvo alkoholu.
Existuje aj veľa konšpiračných teórií. V jednej z nich sa hovorí o tom, že nehoda bola nariadená kráľovskou rodinou. Škandálov v kráľovstve bolo počas posledných rokov naozaj veľa, a tak sa chceli vyhnúť ďalším – napríklad zásnubám.
Najväčšou záhadou aj tak ostane poznámka, ktorú Diana napísala v októbri 1996: „Táto fáza môjho života je veľmi nebezpečná. XY plánuje dopravnú nehodu. Pokazia sa brzdy a ja utrpím poranenie hlavy. Všetko kvôli tomu, aby sa Charles mohol opäť oženiť.“
V roku 2008 sa vyšetrovatelia pokúsili vyvrátiť všetky tieto teórie vyhlásením, že za smrť princeznej Diany môže šofér Mercedesu a novinári.
Hoci Diana tragicky zahynula, stopu po sebe zanechala nie len v Británii, ale na celom svete. Diana bojovala za slabých a kráľovská rodina vďaka nej získala ľudskú tvár.
Zdroj: BBC.com, allthatisinteresting.com, wkar.org, wikipedia.org
