Až do roku 1992 bolo Albánsko ovládané nemilosrdným komunistickým režimom. V roku 2000 však zahájil starosta hlavného mesta skrášľujúci program, ktorý mestu zabezpečil znovuzrodenie. Výsledok je fakt ohromujúci!
Albánske hlavné mesto Tirana bolo kedysi mestskou bezúhonnosťou, poznačenou rozkladom a ničením, ktoré spôsobili jeho politické dejiny. Všetko sa však zmenilo po tom, čo bývalý primátor mesta, z ktorého sa stal albánsky predseda vlády Edi Rama, zahájil rozsiahlu redizajnovú kampaň.
Kedysi ostré a chátrajúce budovy komunistického režimu boli nahradené žiarivými farbami oranžovej, zelenej, modrej a žltej. Na spustnutých exteriéroch boli namaľované hravé vzory a rozmarné geometrické tvary. Najchmúrnejšie fasády Tirany sú teraz najvýraznejšími architektonickými prvkami mesta.
Dlhá história
Krajina má veľmi dlhú a zároveň komplikovanú históriu. Vďaka svojej polohe na pobreží Jadranského a Iónskeho mora bolo Albánsko napadnuté rôznymi civilizáciami v ich snahách o expanziu. Následne ho obývali Ilýri, Tráci, starí Gréci, Rimania, Byzantínci, Benátčania a Osmani.
V roku 1939 Taliansko anektovalo Albánsko. O dva roky neskôr sa oddaný stalinista Enver Hoxha stal šéfom novej albánskej komunistickej strany, ktorú vybudoval z Tirany, hlavného mesta. Veci sa výrazne skomplikovali, keď do krajiny počas druhej svetovej vojny vtrhli Nemci. Invázia spôsobila, že rôzne odbojové skupiny bojovali proti nacistom aj proti sebe navzájom.
Po konci vojny, keď Nemci z krajiny utiekli, sa pre Hoxhu naskytla obrovská príležitosť na získanie väčšej moci. Tej sa, prirodzene, chopil. Protifašistický zjazd vyhlásil Hoxhu za prezidenta nového demokratického Albánska. Nasledovalo politické prevzatie moci, ktoré vyvraždilo 400 jeho odporcov v srdci Tirany.
Hoxhovu nemilosrdnú vládu považovali za legitímnu a podporili ju spojenecké mocnosti aj Sovietsky zväz. Nasledujúcich 41 rokov Hoxhova administratíva vládla v Albánsku za železného komunizmu. Krajina sa tak stala jednou z najizolovanejších národov.
Komunizmus vládol v krajine až do roku 1992. V tomto roku vo voľbách zvíťazila Demokratická strana, ktorá sa snažila nájsť stabilitu krajiny. Komunizmus na krajine zanechal viditeľné stopy – chátrajúce pamiatky a nelegálne stavby v Tirane pôsobili ako spomienka na minulé boje a režim.
Edi Rama prichádza na scénu
V čase, keď si miestni obyvatelia v roku 2000 zvolili Edi Rama za starostu Tirany, albánske hlavné mesto stále odrážalo svoju drsnú minulosť. Rama, bývalý umelec, sa usiloval o takú prácu, ktorá by dokázala oživiť hlavné mesto.
Chcel, aby budovy boli farebné a dizajnové. Jeho cieľom bolo oživiť nádej, ktorá sa v meste stratila. Reakcia obyvateľov na seba nenechala dlho čakať. Po odhalení prvej vymaľovanej budovy sa zhromaždili davy ľudí, ktorí ju videli, a spôsobili tak zápchy. Pestrofarebné steny získali obrovský úspech.
Projekt si veľmi rýchlo našiel aj odporcov. Boli nimi úradníci EÚ, ktorý nesúhlasili s použitým materiálom, pretože ten nespĺňal normy Európskej únie. Úradníci tak navrhli kompromis, ktorý Rama zmietol zo stola. Nesúhlasil s ním aj napriek riziku, že únia stopne dotácie mesta.
Aj keď maľované budovy ťažko ovplyvňovali hospodárstvo krajiny, vzbudzovali nádej v prosperitu. Rama bol v roku 2013 zvolený za predsedu albánskej vlády a je ním dodnes.
Budovy hlavného mesta, ktoré boli kedysi pozostatkom komunistickej minulosti v Albánsku, teraz skrášľujú panorámu mesta a aj postoje jeho obyvateľov. Rôzne tvary, farby a vzory, ktoré zdobia exteriér budovy, sa tiež stali turistickými atrakciami pre návštevníkov Tirany.
Zdroje: allthatsinteresting.com, wikipedia.org, visit-tirana.com, blocal-travel.com
