Prírodné krásy a prírodné úkazy môžeme nájsť na celom svete a je ich nespočetne veľa. Dnes si priblížime aspoň pár z nich. Nebudú to mestá a ani umelo vytvorené zaujímavosti. O tieto sa postarala samotná príroda a sú jej krásnym, ohromným a jedinečným dielom. Na zastávke po Európe sme sa dnes rozhodli pre Island, neveľkú krajinu na kraji Európy. Síce je Island 2x väčší ako Slovensko, no počet obyvateľov nedosahuje ani 350.000 a tým sa teda stáva najredšie zaľudnený európsky štát. O tomto údaji svedčí aj fakt, že aglomerácia hlavného mesta Reykjavik tvorí 2/3 islandskej populácie. Ako sme ale sľúbili, ideme preč z mesta. Presúvame sa teraz na juhovýchod Islandu, kde leží Vatna.

 

Ľadovec Vatna

Prečo práve ľadovec Vatna, alebo Vatnajokull, tak ako sa nazýva v miestnej reči? No hlavne preto, že je považovaný za jediný súčasný kontinentálny ľadovec Európy a zároveň je najväčším súvislým zaľadnením. Svojou kolísavou rozlohou 8300 km² predstihuje všetky horské ľadovce Álp aj Škandinávie a miestami presahuje hrúbku až 1000 metrov. Vatna nieje na Islande jediný ľadovec, ale jednoznačne je najväčší. Z jeho okrajov sa spúšťa 20 odtokových splazov. Jeden z nich sa volá Oraefajokull, jeho povrch dosahuje maximálnu výšku 2119 metrov, čo je najvyšší bod Islandu. Okrem Vatny sú tu tri väčšie ľadovce a asi 6 menších. Z toho nám vyplýva, že Island je pokrytý ľadom na takmer 11% svojho územia.

wikipedia.org

Ľadovce sú tu oblasťami bieleho ticha. Ich povrch odráža slnečné lúče, ale pod ľadom sa skrýva výbušná sila. Samozrejme sa jedná o sopečnú aktivitu. Paradoxom teda môžeme nazvať fakt, že takmer všetky islandské ľadovce sa nachádzajú v pásme aktívnej sopečnej činnosti. Takže si vieme predstaviť, že toto územie je takmer neobývateľné. Z okrajov ustavične odtekajú kalné vody, ktoré spod ľadovca vyplavujú sopečný popol. V jeho tesnom okolí tak vznikajú pustatiny, kde sa neuchytí tráva, ba ani myš neprebehne. Zlepšiť túto výhliadku na život v okolí ľadovca nepomáhajú ani občasné čierne prachové búrky.

www.jnemec.com

Island sám o sebe momentálne prežíva dobré časy. Na to, že sa tu vyskytujú všetky druhy sopiek, sa tam momentálne dá viesť kľudný a dobrý život. Nie vždy tomu ale tak aj bolo. Sopečná činnosť veľmi osud Islandu ovplyvnila. Ostrov v roku 874 osídlili prví Vikingovia. Najťažšie obdobie postihlo tento ostrov medzi rokmi 1400 – 1850. Ostrov bol sužovaný z jednej strany dlhodobým poklesom teploty, tzv. malou dobou ľadovou. Z druhej strany početnou sopečnou aktivitou. Na juhozápad od Vatny leží sopka Laki. Jej najväčšia explózia prišla v roku 1783, keď sa otvorila puklina (ide o puklinovú, nie klasickú kuželovú sopku), nastalo chŕlenie lávy, ktoré pokrylo územie o rozlohe 500 štvorcových km a do atmosféry bolo vyvrhnutých 90 miliónov ton sopečného popola. Erupcia trvala takmer tri mesiace a zapríčinila tzv. popolový hladomor. Popol zničil všetky pastviny a vyhynulo takmer 70% domácich stád. Tento stav si vyžiadal takmer 10000 ľudských životov, teda asi 20% pôvodných obyvateľov na ostrove. Neustála sopečná aktivita však obyvateľov straší dodnes. V roku 1983 bol zaznamenaný otras celého ľadovca Vatna. Priamo v ľadovci sa objavila diera a sopečnou činnosťou sa ľad roztopil a vytvoril veľké jazero. Sopka vtedy vyslala oblak dymu až do výšky 8 km.

 

Geysir

Najväčším gejzírom na Islande je momentálne Strokkur. Ale pekne od začiatku. Prvé zmienky o tejto termálnej oblasti sú z roku 1297, keď juh Islandu postihlo veľké zemetrasenie. Následne sa objavilo niekoľko gejzírov, vrátane najväčšieho, ktorý vybuchoval každý deň. Dostal názov Geysir, čo je vo voľnom preklade „divý vodostrek,“ a toto pomenovanie sa stalo všeobecným pojmom po celom svete.

Geysir Strokkur / www.guidetoiceland.is

Keď má človek šťastie, môže zažiť veľkolepé prírodné predstavenie. Z krátera s priemerom len niekoľko metrov sa najprv ozýva bublanie a hučanie ako z kotla. Občas cez okraj pretečie voda a zasa zmizne. Následne gejzír pulzuje a napokon uvoľnený prúd vystrekne k oblohe. Sprevádza ho hučanie a syčanie. Veľkolepé divadlo je doplnené vetrom, ktorý oblak pary rozfúka do obrovského vejára. Leží na východ od hlavného mesta v zalesnenej oblasti. Svoju najväčšiu slávu zažil okolo roku 1800, keď vybuchoval niekoľkokrát denne s frekvenciou približne 14 výbuchov za 24 hodín. Nakoniec však v roku 1907 na 30 rokov utíchol.

Surtsey / www.icelandmag.is

Na Islande sa nachádza viac ako 600 žriedel, kde priemerná teplota dosahuje 75 stupňov, maximálna bod varu. Nachádzajú sa však len v oblastiach, kde už aktívne sopky nie sú, pretože v tom prípade by sa voda, ktorá po vystreknutí zo zeme a následnom vtečení naspäť do pod zemský povrch cez trhliny, zmenila na vodnú paru a nemohla by sa stať súčasťou ustavičnej cirkulácie. Ďalšou zaujímavosťou je fakt, že v roku 1963 tu touto činnosť vznikol ostrov Surtsey. V miestnych komunikačných kanáloch sa tento jav označuje aj ako Ohnivé zrodenie.

Zdroj: wikipedia.org, youtube.com, iceland.is