Fast fashion a thrifting sú dve frázy, ktoré si spájame s módou. Sú ale až tak rozdielne, ako sa hovorí, alebo ich niečo spája?
Zo všetkých strán počujeme, že rýchla móda je škodlivá a nakúpiť oblečenie v sekáčoch je prospešnejšie pre našu planétu a pre ľudí žijúcich na nej. Je to pravda?
FAST FASHION
Fast fashion je inak známy aj ako rýchla móda. Ročne vyprodukuje 80 miliárd kusov oblečenia. Je to o 400% viac ako pred 20 rokmi. Väčšina z toho oblečenia si majiteľ oblečie iba desaťkrát predtým, ako ho vyhodí.
Pred niekoľkými rokmi sme šli na nákup oblečenia párkrát do roka. Pred začiatkom školského roka, pred Vianocami, keď sme dostali dosť peňazí na narodeniny a niečo sme si veľmi priali. Tieto dni stačí párkrát naťukať do telefónu a o pár dní až týždňov nám oblečenie dovezú priamo ku vchodovým dverám. A nestojí nás to až toľko, koľko by ste si mysleli.
Lacnejšie oblečenie však znamená vo väčšine aj horšiu kvalitu. K tomu prirátame ako rýchlo sa trendy menia a máme skvelú stratégiu ako prinútiť ľudí kúpiť si ešte viac oblečenia. Navyše im to dáva dôvod menej sa oň starať.
Väčšina odevov sa nerecykluje ani nepodaruje, rovno ide do koša. To spôsobuje obrovský environmentálny problém. Oblečenie sa niekedy rozkladá aj 200 rokov. Ako ale škodí prírode?
Viac ako 60% tkanív je vyrobených zo syntetických látok a tieto látky nakoniec kontaminujú našu vodu. Tiež zaberajú obrovské množstvo miesta na skládkach. Zničené oblečenie vylučuje mikrovlákna, ktoré znečisťujú oceán a nemožno ich z vody odstrániť. Namiesto toho sa šíria do potravinového reťazca.
Každý rok sa do vody vyhodí pol milióna ton týchto mikrovlákna, ktoré následne konzumuje morský život a dokonca aj ľudia, pretože väčšina filtračných systémov nedokáže mikrovlákna odstrániť.
A nič z toho ani neberie do úvahy nepriaznivé účinky na skutočných ľudí žijúcich na tejto planéte. Od zdravotných problémov po nebezpečné pracovné podmienky, nehody v továrňach a neuveriteľne nízke mzdy. Prvým krokom k zastaveniu tejto mánie je rozpoznanie problému, ktorému čelíme. Je jedným z riešení nakupovanie oblečenia zo sekáčov?
THRIFTING
Ide o jeden z najudržateľnejších spôsobov spotreby módy. Udržiava totiž oblečenie v cykle používania oveľa dlhšie ako rýchla móda a dáva menej peňazí na výrobu nového oblečenia.
Často sa zabúda, že pre niektorých ľudí sú sekáče viac nevyhnutnosťou ako trendom. Nové oblečenie nie je voľbou pre veľké percento ľudí z robotníckej triedy v našich komunitách, preto sú sekáče jeden z mála dostupných zdrojov na nápravu sociálno-ekonomických rozdielov.
Pred tým, ako sa thrifting stalo trendom, ľudia k nemu prechovávali veľmi elitársky postoj. Deti, ktoré nosili použité oblečenie boli dokonca šikanované.
Nakupovanie v sekáčoch je šetrné pre prírodu, avšak popularizácia sťažuje ľuďom s nízkymi príjmami nájsť dostupné oblečenie. Pre mnoho mladých ľudí sa Depop a Poshmark stali lukratívnymi platformami. Vytvorili z prístupných sekáčov konkurenčnú arénu pre ľudí, ktorí chcú oblečenie predať za profit.
Na tomto zarábajú aj veľké obchody, väčší dopyt znamená zvyšovanie cien oblečenia. Aj v sekáčoch. To znamená menej dostupného oblečenia pre chudobných ľudí, ktorí ho najviac potrebujú.
Sú teda rýchla móda a nakupovanie v sekáčoch v niečom podobné? Nemala by byť ľudská stránka na prvom mieste, keď sa už zabúda na ekológiu? Vezmime si z tohto aspoň jedno.
Nekupujme oblečenie bez zámeru a dobrého premyslenia. To môže pomôcť aj chudobnému človeku, aj našej planéte.
Mohlo by Vás zaujímať:
Zdroje: earth.org, medium.com | Foto: time, latimes, oceancleanwash, theplaidzebra, dressember
