Jedným z najcennejších darov, aké ľudstvo dostalo, je schopnosť dorozumievať sa. Dokážeme medzi sebou komunikovať slovami, ale aj bez nich, napríklad gestami. Ale ako to majú zvieratá? Neskúsili ste rozlúštiť reč divočiny? Dnes sa na to môžeme spoločne pozrieť.

Šimpanzy

Hovorí sa, že šimpanzy sú človeku najbližší príbuzní z celej živočíšnej ríše. Ich reč je ale dosť odlišná od tej našej. Komunikujú tromi spôsobmi:

  • akusticky – škriekaním, húkaním, búchaním o predmety či mlátením predmetmi
  • pachom – zanechávajú rôzne pachové stopy (moč, exkrementy)
  • vizuálne – mimika, postoje, gestá

Veľké mačkovité šelmy

Do tejto skupiny môžeme zaradiť leopardy, jaguáre, tigre a levy. Tieto zvieratá sa najčastejšie dorozumievajú revom, ktorý je počuť na kilometre. Dávajú o sebe vedieť svojim potenciálnym partnerom na párenie, ale tiež si takto označujú svoje teritórium. Keďže tieto šelmy sú spoločenské zvieratá, revú aj preto, aby udržiavali kontakt s ostatnými členmi svorky. Vtedy je rev zvyčajne slabší a menej výrazný. 

Slony

Slonia reč je veľmi pestrá. Od kňučania s nízkou frekvenciou po vysokú frekvenciu trúbenia, revu, dunenia a fučania. Niektoré zvuky majú frekvenciu, ktorú ľudské ucho nezachytí, a pritom sú také silné, že ich môže počuť slon vzdialený niekoľko kilometrov. Podobne komunikujú aj bizóny či nosorožce.

Obrovské tvory vydávajú zvuky hlave vtedy, keď prejavujú svoje emócie. A veru, slony majú silné city. Najviac prežívajú radosť, šťastie, lásku, smútok, súcit, úctu a priateľstvo.

Vtáky

Vtáky, obzvlášť samce, veľmi radi spievajú. Ranným spevom na jar označujú svoje teritóriá a lákajú partnerov na párenie. Spev je ale energeticky náročný. Ten samec, ktorý spieva najvytrvalejšie, je najatraktívnejší pre samice.

Včely

Zaujímavosťou je, že malí výrobcovia medu sa dorozumievajú tancom. Včela medonosná tancom informuje ostatné včely v úli o lokalite, druhu a kvalite nájdenej potravy. Tancom v tvare osmičky dokáže nielen nasmerovať ostatné včely k zdroju potravy, ale aj naznačiť vzdialenosť, ktorú musia preletieť.

Komunikácia prostredníctvom vysokofrekvenčných vĺn

Všetci dobre vieme, že práve netopiere sa dorozumievajú vysokofrekvenčnými vlnami. Okrem nich tak medzi sebou komunikujú aj niektoré druhy žiab či hmyzu (kobylky, cvrčky a mory).

Spomedzi morských cicavcov nesmieme zabudnúť na delfíny. Šírenie ultrazvukových vĺn im veľmi napomáha, keďže majú zhoršené videnie pod vodou. Vďaka ultrazvuku vedia identifikovať aj smer cesty či tvar a veľkosť predmetov naokolo.

Niektoré druhy hlodavcov tiež potrebujú k životu ultrazvuk. Ten im slúži na privolanie samčeka z dôvodu párenia. Potkany zas vysielajú ultrazvukové vlnenie vtedy, ak sú agresívne alebo vystresované. K takým situáciám dochádza v prípade, že je v blízkosti predátor.

Zdroj: zoobratislava.sk, notus.sk & wol.jw.org | Foto: pixabay.com