Hudba je jeho veľká srdcovka a berie ju ako zdroj energie a oddychu. Adam Kršiak, ktorý pochádza z Hornej Nitry, si piesne skladá sám a dokonca jednu napísal za 15-20 minút. V rozhovore prezradil ako sa dostal k tomu, že robil predskokana na turné populárnej speváčky, ale aj to, na ktorú svoju pieseň je najviac hrdý.

V koľkých rokoch si sa začal venovať hudbe a kto ťa k nej priviedol?

Celé to začalo, keď som mal tri roky a rodičia ma prihlásili do jednej hudobnej školy u nás v Prievidzi. Tam môj mozog začal trochu vnímať rytmus a o pár rokov na to ma mamina prihlásila na bicie. Ak si dobre spomínam, tak som mal deväť rokov, keď som na ne začal hrávať v súkromnej hudobnej škole. Uplynul rok a šiel som do ZUŠ L. Stančeka v Prievidzi, kde som sa bicím začal venovať už naozaj naplno, či už individuálne, alebo v rámci rôznych tamojších zoskupení a súborov. Tam som sa teda začal naozaj naplno rozvíjať a vnímať tú hudbu trošku inak.

Študoval si na prievidzskom gymnáziu a momentálne študuješ na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Nerozmýšľal si aj nad štúdiom, ktoré by bolo spojené s hudbou?

Premýšľal som nad štúdiom bicích (ale tie ma už prestávali baviť a už sa tam strácala taká tá šťava z mojej strany). Ďalej som uvažoval, že by som šiel študovať hudbu (v podobe muzikológie na UK v Bratislave), ale nakoniec som sa na poslednú chvíľu rozhodol ísť cestou žurnalistu a človeka v oblasti médií. Najviac sa mi pozdávala táto možnosť, pričom vôbec netvrdím, že budem pracovať práve v tomto odvetví. Netuším ani, čo bude zajtra. Uvidíme.

Piesne si skladáš sám. Kto alebo čo ťa inšpiruje pri ich tvorbe?

Najčastejšie ma inšpiruje niečo, čo sa mi stalo, deje, mohlo alebo môže stať. Čerpám námety aj zo životov mojich blízkych. Niekedy čerpám aj z mojej úplnej fantázie. Keď sa niekto čuduje, že jeden deň vyjde lovesong, týždeň na to break-up song a sedem dní na to opäť lovesong, tak nie, takto rýchlo nestriedam vzťahy. Témy songov často nie sú aktuálne a vydávam ich, keď to cítim. Pri pár songoch mi už pomohli aj kamaráti Valentina alebo Adrián, tak niekedy sa viem chytiť pri ich nápadoch a ide nám to spolu potom o čosi jednoduchšie. Čo sa týka ešte inšpirácie, počúvam všetku možnú hudbu sveta, od akustického popu cez jazz, funky, rap, elektronickú hudbu, milujem Skrillexa, Kendricka Lamara, Johna Mayera. Snažím sa brať si od nich inšpiráciu, či už textovo, melodicky, linkovo. Pri vymýšľaní songov mám tak plný zásobník vďaka tejto pestrosti žánrov, ktoré počúvam.

Na ktorú vlastnú skladbu si najviac hrdý a prečo?

Týchto skladieb je viacero, a preto si vyberiem tri. Verím, že veľmi nepodvádzam. Prvá z nich je „I Feel Better Now“, ktorú som napísal v 16 rokoch. Stojím si za tým, že je to najlepší anglický song, ktorý som doteraz napísal. Stále sa dá nájsť aj na mojom YouTube kanáli.

Číslo dva je „Nekonečný Príbeh“, skladba, ktorú som napísal za 15-20 minút a stala sa mojou asi najznámejšou zatiaľ (aj vďaka tomu, že ju cez svoj kanál vydal Boki, za čo mu budem navždy vďačný). Som nadšený, že sa mi podarilo spraviť takúto vec. Tu som začal cítiť, že ľuďom sa reálne páči, čo tvorím.

Tretia a posledná (aj keď by som vedel písať viac, lebo som hrdý na každú jednu) je „Paríž“. Túto skladbu som napísal počas môjho pobytu v letnom tábore, kde som robil animátora. Je o mojej druhej polovičke, za ktorú som neuveriteľne šťastný a som rád, že sa mi o nej podarilo napísať takýto song, lebo si ho určite zaslúži. Som naň veľmi hrdý.

Robil si predskokana na turné speváčky Simony Hegerovej. Ako sa ti to podarilo?

Moja dobrá kamarátka Laura sa do tejto súťaže zapojila ako prvá, a tak som si povedal, že skúsim svoje šťastie tiež. Išlo o nahratie jednej minúty svojej vlastnej tvorby na Instagram a zbierať si lajky. Ja som to tam nahral s malou dušičkou, moju anglickú pieseň „Tonight“ (vtedy som si ešte nepísal slovenské) a napísal som myslím jednému kamarátovi, aby to skúsil niekam poslať. Ja som sa medzitým na deň/dva vypojil z internetu a keď som sa vrátil, bol som v tej súťaži suverénne na prvom mieste. Absolútne netuším, či na ľudí zapôsobila tá skladba, chalan s gitarou, alebo moje hrubé obočie. Každopádne ma to veľmi nakoplo, lebo som opäť dostal impulz od druhých, že niečo robím dobre. Odvtedy som bol predskokan viac ako desaťkrát. V septembri som mal byť opäť, lenže nariadenia sú ešte neúprosnejšie ako samotná korona (na Slovensku), a tak z toho nič nie je.

Spolupracoval si s účastníčkou The Voice Česko Slovensko 2019 Valentínou Vlkovou, plánujete aj nejaký spoločný song?

Spolupracoval a vďakabohu ešte stále spolupracujem a verím, že budem už navždy. Valentina je skvelý človek a ešte lepšia speváčka. Zo začiatku mi pomohla s mojím úplne prvým anglickým songom, ktorý som už pre dobro všetkých zosúkromnil a nechal si ho len pre seba. Momentálne pracuje na svojom albume a pre zmenu jej pomáham ja s anglickými textami. Som nadšený z jej úspechov, ona si to veľmi zaslúži tým, aká je a aký rešpekt má voči každému, kto niečo tvorí. Spoločný song neplánujem, spravili sme pár coverov, ale myslím, že hudobne budeme spolupracovať len takto navzájom. Ale nikdy nehovor nikdy, možno motyka vystrelí a niečo vyjde.

Zúčastnil si sa aj tohtoročnej SuperStar. Čo ti účasť v súťaži dala? Prihlásil by si sa ešte niekedy do podobnej súťaže?

Súťaž mi dala veľa skúseností a zobrala si veľa mojich nervov. Nerád používam anglické slovo, ale slovné spojenie spätná väzba sa mi tu úplne nehodí, tak poviem slovo feedback. Feedback bolo to, kvôli čomu som sa do SuperStar prihlásil. Chcel som sa dostať na televízne obrazovky v nedeľu večer na tom najsledovanejšom televíznom médiu a zahrať si tam svoj vlastný song. Čo som chcel, to sa mi podarilo a som nadšený. V ten deň som ale plakal a bol veľmi nešťastný večernou cestou vlakom späť na Slovensko, ale to k tomu patrí. Keď už človek dosiahne čo chcel, ale cíti, že stačilo málo a mohol dosiahnuť viac, tak to mrzí. Ja som veľmi rád za feedback od poroty, hudobníkom (Habera, Čekovský, Bagárová) z poroty sa páčilo čo robím, ale moja nervozita ma v tom momente premohla. Neviem, či z toľkého čakania alebo z toho množstva kamier a svetiel priamo pred porotou. Každopádne som zrejme nebol pripravený na televíznu show ako uchádzač a asi ani nikdy nebudem. Momentálne som nastavený tak, že už sa nechcem prihlásiť ale nehovorím, že nemôžem zmeniť svoj názor. Ak by som cítil, že mám čo ponúknuť divákovi, ktorý show sleduje a bude to prospešné aj pre mňa, tak prečo nie?

Povedz nám niečo o svojich úspechoch. Čo považuješ doposiaľ za svoj najväčší?

To, že som sa odhodlal nahrať svoj prvý cover na YouTube v roku 2017. Tam si ľudia povedali: „Okej, chalan niečo vie. “ Odvtedy robím to isté, ibaže už trochu lepšie, kvalitnejšie a už sa to dá aj počúvať. Na hudbe je pekné to, že zo začiatku ľudia plačú, ako sa to nedá počúvať. Po pár rokoch plačú, lebo je to príliš dojemné. Na začiatku sa ľudia smejú, lebo neveria, že z toho niečo bude. Po čase sa smejú, keď sa ti pozdravia a sú radi za tvoj úspech. Emócie. To je pre mňa ten najväčší úspech. Moja hudba v ľuďoch už vyvoláva emócie, a to je dôvod, prečo to robím a prečo vlastne všetci žijeme. Aspoň podľa mňa.

Aké sú tvoje plány do budúcnosti? Plánuješ aj nejaký album?

Nič neplánujem. Mám jeden dlhodobý cieľ, a to je vypredať Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave. Nepredpokladám, že ja budem v ten deň hlavná hviezda večera, ale skôr doprovodný hudobník. Nikdy som nechcel byť hlavná hviezda alebo ten hlavný priťahovač pozornosti. V poslednej dobe ma skôr bavilo doprevádzať spevákov na akustickej gitare a robiť im dvojhlasy alebo rôzne hlasové ozdôbky. Budem robiť hudbu tak, ako ma bude baviť, lebo tak som to robil doteraz a budem ju vždy brať ako môj zdroj energie a oddychu. Určite sa chcem orientovať v hudbe celý život. Som veľmi kreatívny a umelecky založený človek, moja energia bude musieť ísť do niečoho takého. No a odpoveď na druhú otázku, album neplánujem. Budem robiť hudbu, či už svoju, alebo pomáhať druhým a človek nikdy nevie. Teším sa na to čo príde! Nech je to čokoľvek, privítam to s otvorenou náručou.

Adamovi želáme v živote všetko dobré. Veľa skvelých nápadov a inšpirácií!

Zdroj: ČoJee?!|Foto: Instagram.com|Video: YouTube.com