Mnohí zamestnanci sú frustrovaní zo svojho zamestnania a samotnej práce. Aký má práca význam a zmysel? Prečo ľudia pracujú za minimum? Je toto nastavenie spravodlivé?
Chris, odborník v oblasti informačných technológií hovorí o svojich nedávnych funkciách, v ktorých zažíval skutočne neľudské a nevyhovujúce pracovné podmienky. Na jednej strane Vám zamestnávateľ neponúkal žiadnu nemocenskú výplatu a na strane druhej len týždenné platené voľno. Paradoxom však je, že aj napriek chorobe ste nútení do práce ísť.
Existujú ľudia, ktorí doslova prosili o svoje životy po telefóne a Vy ste bezmocní a nemáte im ako pomôcť. Súčasnosť je poznačená nedostatkom empatie a ľudskej náklonnosti a láskavosti. Dva roky po pandémii sú zamestnanci na celom svete unavení. Zlé duševné zdravie a syndróm vyhorenia sú bežné, najmä medzi pracovníkmi s nízkou mzdou a základnými pracovníkmi. Toto predĺžené obdobie neistoty prinútilo mnohých ľudí prehodnotiť úlohu ich zamestnávateľov pri zhoršovaní situácie. Pravdou je, že rekordný počet pracovníkov opúšťa svoju prácu, aby si našlo lepšie možnosti uplatnenia a aj samotných financií.
Niektorí sú však takí, ktorí zotrvajú a pokračujú ďalej. Premýšľajú nad tým, aký zmysel ich práca má a či je vôbec prospešnou životnou alternatívou. Títo ľudia sú súčasťou hnutia proti práci, ktorý sa snaží odstrániť ekonomický poriadok, ktorý je základom moderného pracoviska. Anti-práca, ktorá má korene v anarchistickej a socialistickej ekonomickej kritike tvrdí, že väčšina dnešných pracovných miest nie je vôbec potrebná. Namiesto toho presadzujú mzdové otroctvo a pripravujú pracovníkov o úplnú hodnotu ich produkcie. To však neznamená, že nebude žiadna práca. Zástancovia hnutia proti práci veria, že ľudia by sa mali organizovať a pracovať len toľko, koľko je potrebné, namiesto toho, aby pracovali dlhšie a vytvorili nadbytočný kapitál alebo tovar.
Zdroj/Foto: bbc.com
