Slovenská spisovateľka Miroslava Varáčková je už nejaký ten piatok svojimi titulmi naozaj známa. Čitatelia ju mohli spoznať prostredníctvom jej kníh, ktorými sú napríklad Adaptácia, Prežila som svet, Tri kroky do pekla či Obchodníci s nádejou. Kniha Len to nikomu nepovedz však nadobudla nový rozmer.
Hlavnou postavou je stredoškoláčka Eva, ktorá žije so svojím starším bratom Ivom. Matka im odcestovala do zahraničia, otec spáchal samovraždu a tak sa musia obidvaja postarať sami o seba. Eve ešte k tomu všetkému život znepríjemňujú jej spolužiaci, ktorí ju denno – denne šikanujú. Mladé dievča hľadá útechu v tanci, ktorý je celým jej životom. Časom však spozná Tima, bývalého tanečníka, do ktorého sa zaľúbi, avšak ich láske bráni Timov vzťah, od ktorého sa nevie odpútať. Po odhalení Timovej priateľky sa šikana Evy dostane do bodu, kedy sa jej možno zmení celý život k horšiemu.
Autorka nás na začiatku knihy takpovediac vhodí rovno do podstaty celého príbehu. Všetko sa točí najmä okolo šikany hlavnej hrdinky, ktorá je vykreslená hneď na prvých stranách. Dôvod nenávisti spolužiakov je viac – menej známy – Eve sa z neznámych dôvodov obesil otec a po jeho nemilosrdnom správaní jej ostala nepekná jazva, vďaka ktorej si dievča pripadá menejcenné a má veľmi nízke sebavedomie. Nejedná sa len o slovnú šikanu a traumatizujúce posmešky, ale napríklad aj o ničenie Eviných súkromných vecí, či menšie fyzické ubližovanie. Do tohto ohavného činu je zapojených pár spolužiakov z Evinej triedy, ostatní sú svedkami šikany, ale len ticho sedia a pred problémom zatvárajú oči.
Eva mi je od začiatku veľmi sympatická, je to milé dievča, pravdupovediac je naozaj šikovná tanečníčka a najmä vďaka hrôze, ktorú prežíva hľadá útechu práve na tanečnom parkete, kde môže byť sama sebou a odovzdať sa tancu celým srdcom. V tanečnom klube sa zo zoznámi s Timom, bývalým tanečníkom, ktorý jej vráti svetlo do života a snaží sa jej ukázať, že aj napriek jej zohavenej tvári je stále krásna a sympatická. Autorka ju vykresľuje ako naozajstnú obeť šikany, ktorá však zo strachu mlčí úplne pred všetkými. O tom, že Evu šikanovali vedel jedine jej starší brat, ktorý sa jej spolužiakom neraz vyhrážal, Eva ho však ubezpečila, že šikana už dávno skončila. Nepáčil sa mi postoj učiteľov a psychológa k Evinej šikane, ktorí tvrdili, že Eva všetko zveličila. Pretože časti týkajúce sa šikany sú až dych berúce – napríklad keď spolužiačka Eve nosí šnúrky od topánok a hovorí, jej aby sa obesila, presne tak, ako jej otec. Takáto zvrátenosť nás sprevádza v knihe neustále.
Podobne však ako všetky ostatné Mirkine knihy, aj tu sa do deja dostala láska. Avšak tá zakázaná, keďže Timo, do ktorého je Eva zamilovaná má priateľku, z ktorej sa neskôr zhodou okolností vykľuje práve Evina spolužiačka, ktorá ju terorizuje. Týmto odhalením sa šikana vyhrotí do naozaj strašných rozmerov a Eve zmení život.
Spisovateľka má taký úžasný štýl písania, že v čitateľovi vyvoláva pocit prečítať knihu jedným dychom až do konca. Nadchne hlavne mladších čitateľov a tínedžerov, keďže presne pre túto vekovú skupinu je určená, ale určite zaujme aj starších čitateľov, lebo dej sa prekvapivo vyvíja počas celého príbehu a občas Vám nedá dýchať.
A v neposlednom rade – knihu by ste si mali prečítať najmä preto, lebo sa šikana môže dotknúť každého z nás. Môže ísť o naše deti, bratov, sestry, či priateľov. Autorka sa snaží na tento problém naozaj dostatočne poukázať a v závere knihy nabáda všetkých čitateľov, ktorých sa tento problém osobne týka, aby nemlčali a obrátili sa na Linku pre deti a mládež, Linku detskej istoty či Združenú linku pomoci.
