Chodník sĺz označuje nebezpečnú cestu „piatich civilizovaných kmeňov“ na juhovýchode krajiny, ktoré vláda USA donútila odísť z ich domovských oblastí do určenej zóny na západe.
Počas 30. rokov 18. storočia prezident Andrew Jackson nariadil nútené vysťahovanie desiatok tisícov domorodých Američanov z ich domovských krajín východne od rieky Mississippi. Táto nebezpečná cesta do určených krajín na západe, známa ako Chodník sĺz, bola plná krutých zím, chorôb a krutosti.
Jacksonove etnické čistky
Po celé generácie boli krajiny na východ od rieky Mississippi domovom piatich kmeňových národov: Cherokee, Creek a Seminole na juhu a Choctaw a Chickasaw na západe. Počas 90. rokov 19. storočia sa v blízkosti týchto oblastí začali usádzať bieli osadníci, ktorí chceli pôdu využívať na vlastné hospodárske účely.
Z „Bielych osád“ sa neskôr vytvorili štáty Georgia, Severná Karolína, Tennessee, Alabama a Florida, a ich hranice siahali až do indiánskych častí. Obyvatelia týchto osád sa na pôvodných obyvateľov pozerali ako na prekážku ďalšej expanzie. Verili však, že tento problém bude možné ľahko odstrániť vďaka politike civilizácie.
Vyššie spomenutých 5 kmeňov sa teda rozhodlo, že nebude robiť problémy, a aspoň čiastočne bude rešpektovať civilizačný program. Jefferson považoval asimiláciu domorodých Američanov do bielej kultúry za nevyhnutnú.
Bol by to teda prezident Andrew Jackson, ktorý si vynútil presídlenie domorodcov, keď 28. mája 1830 podpísal zákon o vysťahovaní Indiánov.
Odstránenie Choctaw, Seminole a Creek
Zákon o indickom sťahovaní oprávňoval Jacksona rokovať o podmienkach presídlenia s piatimi kmeňmi západne od Mississippi a do „indiánskej kolonizačnej zóny“. Táto zóna sa nachádzala v dnešnej Oklahome a Jackson sľuboval kmeňom pozemky väčšie ako ich domoviny.
Pravda však bola úplne iná. Jackson nemal ani najmenší záujem o niečom rokovať. Vykonal program odstránenia tým najbrutálnejším spôsobom. Vyvíjal nátlak na kmene tým, že odmietol vyplácať renty kmeňovým šéfom. Dovolil južným štátom zničiť kmeňové vlády a urobiť kmeňové zákony nezákonnými. Zabudnúť nesmieme na fakt, že všetkým pôvodným obyvateľom vzal volebné právo a možnosť súdiť sa.
Týmito krokmi Jackson kmene výrazne oslabil. Bolo teda preňho jednoduchšie prinútiť kmene k podpísaniu nespravodlivých zmlúv o odstránení a kmene jeden po druhom ustúpili.
Ako prví prišli na rad Choctawovci. Asi 4 000 z nich zomrelo cestou na choleru a ďalšie stovky na podvýživu. V roku 1832 sa začalo s premiestňovaním Seminolov z Floridy. Muži z kmeňa však bojovali s americkým vojskom a odmietali sa vzdať. Mnoho Seminolov bolo v konflikte zabitých, iných vypátrali krvilačné psy a roztrhali ich. Niektorým sa podarilo vyhnúť zajatiu a zostali na Floride.
Cesta sĺz
Cherokee sa ako jediný kmeň dočkali úspechu. Potom, čo sa Georgia pokúsila rozšíriť svoje územie na pôdu kmeňa a získať ich ložiská zlata, John Ross, prvý zvolený hlavný šéf Cherokee, sa rozhodol postaviť tento štát pred Najvyšší súd.
Najskôr Najvyšší súd rozhodol, že nad kmeňom nemá jurisdikciu, a prípad zamietol, ale o rok neskôr v druhom významnom prípade hlavný sudca John Marshall rozhodol, že zákony týkajúce sa kmeňa Cherokee môže ukladať iba federálna vláda, nie vláda štátu ako Georgia.
Úspech Cherokees bol bohužiaľ krátky. Jackson odmietol ustúpiť. Po tom, čo si Jackson nezískal Rossa za 3 milióny dolárov, ponúkol 5 miliónov dolárov Rossovým politickým súperom. Tí nemali o čom rozmýšľať, a zmluvu podpísali.
Nový prezident – nová nádej
Do roku 1838 bol vo funkcii nový americký prezident. Ten však zastával tie isté názory ako jeho predchodca. Nový prezident Martin Van Buren nariadil, aby bolo 16 000 Cherokees zhromaždených do táborov. Všetci, ktorí sa pokúsili uniknúť, boli zastrelení. Iní trpeli sexuálne zneužívanie zo strán dozorcov.
Po mesiaci boli členovia kmeňu poslaní na Cestu sĺz. Tisíce z nich zomrelo počas cesty, no oveľa viac ich zahynulo v dôsledku podvýživy a chorôb. Kmeň svojich sľúbených 5 miliónov dolárov dostal od vlády až o takmer dve desaťročia neskôr.
Na začiatku 30. rokov 19. storočia žilo v Amerike cca 125 000 pôvodných obyvateľov. Počas tejto čistky prišlo o život viac než 15 000 z nich. V roku 1907 sa Oklahoma stala štátom a každé územie pôvodných Američanov bolo oficiálne nadobro preč.
Zdroje: americanexperience.si.edu, smithsonianmag.com, allthatsinteresting.com
