Pár dní po tom, čo sa len 17-ročný Herschel Grynszpan dozvedel, že jeho rodičia a ďalších 12 000 Židov bolo odvezených do vyhladzovacieho tábora, rozhodol sa kúpiť si pištoľ a vkradnúť sa na nemecké veľvyslanectvo v Paríži.
Herschel Grynszpan bol iba nahnevaný tínedžer, ktorý sa ocitol v zúfalej situácii. Jeho jedno zlé a násilné rozhodnutie z roku 1938 podnietilo rozhodnutie začať holokaust. Keď 7. novembra 1938 Grynszpan v Paríži zabil nemeckého diplomata Ernsta vom Ratha, nacisti použili tento akt zúrivosti tohto mladého židovského muža ako ospravedlnenie na odhalenie svojej vlastnej brutality. O dva dni neskôr nacisti podnietili celosvetový pogrom (násilná akcia proti skupine obyvateľov vymedzenej nábožensky, rasovo alebo národnostne, obyčajne spojená s vraždením a rabovaním) proti nemeckým Židom známym ako Kristallnacht. Útoky sa skončili zničením približne 7 000 židovských podnikov a približne 30 000 židovských mužov bolo poslaných do koncentračných táborov.
Pokiaľ však ide o 17-ročného Herschela Grynszpana, ktorého zločin zapríčinil pohyb dejín, jeho osud zostáva v značnej miere zahalený tajomstvom. Toto je jeho tragický príbeh.
Herschel Feibel Grynszpan tvrdil, že vždy chcel byť pomstiteľom pre jeho ľud. Narodil sa v nemeckom Hannoveri v rodine tzv. Ostjudenov alebo „východných Židov“. Boli to robotníci pracujúci v triede s obmedzeným vzdelaním a trpeli pohŕdaním západoeurópskych Židov. Jeho rodičia, Zindel a Rivka, utiekli v roku 1911 z Radomska v Poľsku čiastočne preto, že v tom čase bolo Nemecko považované za osvietenejšie pri zaobchádzaní so Židmi.
Grynszpan bol hanblivý chlapec, ktorý bol veľakrát vylúčený zo školy kvôli bitkám. V škole mu to nikdy nešlo, talentovaný taktiež nebol, no mal veľmi rýchlu myseľ a dobré oko. S podporou rodičov sa mladý Grynszpan rozhodol utiecť do Paríža.
Po niekoľkých mesiacoch cestovania cez Belgicko a Holandsko prekročil v roku 1936 Grynszpan francúzsku hranicu a pripojil sa k svojmu strýkovi Abrahámovi, ktorý v tom čase už v Paríži žil. Po veľmi krátkej dobe vyšlo najavo, že mladík nemá záujem o pracovnú pozíciu v krajčírskej firme jeho strýka. Chcel si užívať bary a podniky v Paríži.
Zatiaľ čo si mladík užíval svoj nový život v Paríži, jeho rodina v Nemecku trpela. V roku 1938 boli jeho rodičia a súrodenci spolu s 12 000 ďalšími Židmi bývajúcimi v Nemecku nútení k pochodu do utečeneckého tábora v Poľsku. Rodičia ho prosili o pomoc, no Grynszpan nemohol nič robiť. Na utrpenie svojich blízkych sa viac nemohol pozerať a v jednu novembrovú noc sa rozhodol kúpiť si revolver. Nasledujúci deň išiel na parížske nemecké veľvyslanectvo. O svojich úmysloch vedel iba on sám.
V zúfalej snahe pomstiť svoju rodinu sa Grynszpan pokojne priblížil k recepcii a požiadal, o rozhovor s členom veľvyslanectva. Rozhovor sa mal týkať tajného dokumentu vysokej hodnoty. Takto sa dostal do kancelárie 29-ročného Ernsta vom Ratha. Hneď po tom, čo chcel Rath vidieť tajný dokument sa Grynszpan postavil a namieril naňho zbraňou. Zasiahol ho piatimi guľkami, no Rath tento útok prežil. Zraneniam podľahol až v parížskej nemocnici.
Francúzska polícia mladíka ihneď zatkla a vypočula si ho. Priznal sa, že jeho cieľom bolo zastreliť najstaršieho diplomata veľvyslanectva, no do rany sa mu dostal práve 29-ročný Rath. Skutočnosť, že Rath bol v tej chvíli stále nažive bránila polícii obviniť Grynszpana z vraždy.
Správy o útoku sa veľmi rýchlo rozšírili po svete a neminuli ani Adolfa Hitlera. Ten ihneď poslal svojho súkromného lekára do Paríža, aby pomohol zachrániť Etnsta vom Ratha. Medzitým si Hitler a jeho pomocníci našli skvelý spôsob využitia incidentu. Pre propagandistické účely bol zaznamenaný a uložený aj najmenší detail útoku.
Joseph Goebbels predniesol v Mníchove jedovatý prejav, v ktorom obvinil všetkých európskych Židov z vraždy. Následne nacisti iniciovali plán masového útoku na židovské štvrte po celom Nemecku. Nacistickí vodcovia hľadali spôsob, vďaka ktorému by mohli zbaviť všetkých Židov práv, slobôd a dokonca aj životov. Grynszpanov akt tak odhalil zahalenú tvár nacistického násilia.
Medzitým sa v Paríži ku Grynszpanovi dostal elitný právnik, ktorý navrhol, aby zločin klasifikovali ako zločin z vášne. Nacisti nenávideli okrem Židov aj homosexuálov, a ak by Grynszpan tvrdil, že Rath bol jeho neverným milencom, potom by sa Nemci cítili nútení stiahnuť prípad, aby sa vyhli poníženiu.
Hitler a jeho spoločníci však dúfali, že z procesu „Žida Grynszpana“ urobia mediálny cirkus a Grynszpan bol v rámci prípravy osobne vypočúvaný tzv. Architektom holokaustu, Adolfom Eichmannom. Nakoniec sa proces skončil skôr, ako sa začal. Súdne konania, ktoré uchvátili milióny rozhlasových poslucháčov a čitateľov novín, boli prerušené inváziou do Francúzska v roku 1940. Grynszpan bol následne presunutý do koncentračného tábora Sachsenhausen mimo Berlína, kde zahynul. Po septembri 1942 o ňom nie sú žiadne oficiálne dokumenty.
Zdroje: wikipedia.org, allthatsinteresting.com, timesofisrael.com, theguardian.com
Zdroje foto: allthatsinteresting.com, wikipedia.org, yadwashem.org
