Hovorí si Jonk a záľubu si našiel v niečom, čo možno niekomu príde úplne normálna vec. Jemu to však pripadá úžasné a rozhodol sa s nami o to podeliť. Zachytené fotografie majú naozaj niečo do seba!?
Ale poďme pekne poporiadku. Jonk si fotografovanie ako také obľúbil už v roku 2000. Najprv sa venoval fotografovaniu skrytej stránky miest. Obľúbil si hľadanie a skúmanie miest, ktoré nie sú obyčajným ľudom veľmi po chuti. Svoje dni trávil lezením po strechách, aby videl mesto zhora, skúmaním starých tunelov metra, v katakombách mesta trávil aj noci. Len aby mohol skúmať pre neho krásne galérie posprejovaných stien. Sám o sebe povedal, že v tejto činnosti objavil vzrušenie a adrenalín, ktorý hľadá pri každej činnosti, ktorú vykonáva.
Pri objavovaní týchto miest si uvedomil, ako krásne vyzerá tá atmosféra a začal si všímať krásu časového pasážovania. Hrdza, rozpadnuté a olúpané steny, robité okná a prirodzený návrat prírody do týchto miest. To pre neho vytvára nekonečnú poéziu a vysoko fotogénne miesta. Dnes, po piatich rokoch navštívil viac ako 700 takto opustených miest vo viac ako 30-tich krajinách na 4 kontinentoch.
„Časom sa môj záujem sústredil na to, čo sa mi zdalo byť najsilnejším a najoriginálnejším prvkom v tomto probléme upustených miest: prirodzený návrat prírody na tieto miesta. Je to poetické, dokonca aj čarovné, vidieť prírodu, ktorá si zachraňuje to, čo jej bolo vzané. Opätovne sa začleňuje cez rozbité okná, praskliny v stenách, otvorené dvere a podobne. Priestor prírode ukradnutý človekom a potom zanedbávaný, no našťastie niekedy až úplne opätovne pohltený prírodou.“
Zdroj: facebook.com, instagram.com
