Slovensko sa zlepšilo v hodnotení vnímania korupcie. Zo 180 hodnotených krajín skončilo na 56. pozícii, teda o štyri miesta lepšie ako rok predtým. Vyplýva to z rebríčka vnímania korupcie (CTI) zostavovaného každoročne centrálou organizácie Transparency International. Informovala o tom Kristína Kroková z organizácie Transparency International Slovensko (TIS).
Slovensko zaznamenalo pozitívny posun aj v dosiahnutom skóre, ktoré sa medziročne zvýšilo zo 49 na 52 bodov zo 100 možných. Je tak o jeden bod vyššie než naše doterajšie maximum.
,,Súčasné zlepšenie už možno pričítať pôsobeniu aktuálnej vlády a inštitúcií. Vlaňajší pokles šiel ešte do značnej miery na vrub predošlého kabinetu Petra Pellegriniho,“ myslí si riaditeľ TIS Michal Piško.
Za zlepšením Slovenska možno podľa TIS vidieť predovšetkým zvýšené úsilie polície a prokuratúry pri odhaľovaní a stíhaní korupcie. Piško pripomenul, že aj v roku 2021 pokračovalo vyšetrovanie prípadov dlhodobo nedotknuteľných a vplyvných ľudí či oligarchov.
Progres vidí šéf TIS aj pri zavádzaní protikorupčných opatrení, no vláde sa podľa neho zatiaľ podarilo dotiahnuť iba zlomok sľubov.
,,Rozbehnúť sa vlani podarilo napríklad nový Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie, ale aj Najvyšší správny súd, pod ktorý prechádza aj agenda súvisiaca s porušovaním práva na informácie či disciplinárne konania,“ skonštatoval.
Piško ocenil otvorené výberové konania, no prístup vlády v tejto oblasti označil zatiaľ za nesystematický.
,,Aj v uplynulom roku sme boli svedkami viacerých straníckych nominácií či nezvládnutých výberových procesov. Znepokojivo pôsobil aj zámer vlády vyčleniť spod verejnej kontroly zákazky až za miliardu eur, ktorému sa aj vďaka vzopätiu tretieho sektora a verejnosti podarilo napokon zabrániť prijatím kompromisu,“ dodal.
Rozpačito sa podľa TIS vlani rozbiehal proces pri dôležitých zmenách od súdnej mapy cez infozákon a Trestný zákon, odpolitizovanie voľby riaditeľa RTVS až po vyrovnávanie sa s konfliktami záujmov a nedostatočnými majetkovými priznaniami verejných funkcionárov.
,,V nedohľadne sú stále konkrétne zmeny v legislatíve o preukazovaní pôvodu majetku, hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov či lobingu,“ uviedol Piško.
TIS tvrdí, že aj napriek zlepšeniu stále výrazne zaostávame za priemerom krajín Európskej únie (priemerné skóre 64). Spomedzi „dvadsaťsedmičky“ skončili za nami iba Grécko (58. miesto) a štvorica Chorvátsko (63.), Rumunsko (66.), Maďarsko (73.) a Bulharsko (78.). O sedem pozícií a dva body stále zaostávame aj za Českom, ktorému patrí 49. miesto.
Mohlo by vás zaujímať:
Zdroj: TASR / redakcia | Foto: pixabay.com & shutterstock.com
