Amiši alebo staršie Amišovia sú nábožensko-etnická skupina žijúca zväčša v USA a v Kanade. Nábožensky ide o kresťanov anabaptistického smerovania. Život Amišov je založený na odmietaní mnohých výdobytkov moderného životného štýlu a snahe pridŕžať sa zvyklostí a technológií, ktoré boli pre západnú civilizáciu typické aj viac než sto rokov dozadu. Hnutie Amišov založil Jakob Ammann v roku 1693 vo Švajčiarsku. Útočisko našli v USA a Kanade, pretože Európania ich utláčali. V roku 2008 ich v komunite bolo 227 000. Amišov v podstate nájdeme roztrúsených po celej severnej Amerike a južnej Kanade (v štátoch Pensylvánia, Alabama, Indiana)

Každá komunita má iné pravidlá, no tieto sú spoločné:

  • Namiesto áut používajú vozy ťahané koňmi
  • Odmietajú elektrinu a elektrické spotrebiče
  • Odmietajú moderné oblečenie – nosia odev typický pre sedliakov

Američania ich kvôli prostému oblečeniu volajú jednoduchí ľudia. Práve oblečenie je to, čo si na Amišoch všimnete ako prvé. V šatníku žien nájdete iba jednoduché šaty jednej farby, ktoré doplnia čiernou zásterou. Na hlavách nosia trojuholníkové šatky. Muži nosia biele košele, tmavú vestu s nohavicami a na hlave klobúky. Amišom je jedno, či je leto alebo zima, no stále majú na nohách kožené topánky. Neprijateľným vojenským symbolom sú pre Amišov gombíky, ktoré boli na uniformách. Preto nosia košele na viazanie. Od gombíkového zákazu už niektoré komunity upustili, no zips je stále tabu.

Na svete žije v súčasnosti len 250 000 Amišov. V každej rodine je 6 až 7 detí, vďaka čomu sa ich populácia za posledných 15 rokov zvýšila až o 120%. Hoci majú prísne zakázané používať elektroniku (vrátane telefónov), v prípade núdze môžu využiť telefónne búdky.

V jednej komunite na vidieku žije približne 30 rodín. Týchto 300 ľudí však spravidla žije ako rodina. Amiši sa dobrovoľne stránia kontaktu s inými ľuďmi. Hoci sú pre nás zaujímaví, odporúča sa nefotografovať ich. Myslia si totiž, že práve fotografie sú primárnym zdrojom samoľúbosti a hrdosti. Ak zbadajú fotoaparát alebo kameru, zakryjú si tvár a otočia sa.

Na základe dodržiavania tradícií sa Amiši delia do troch skupín – nového poriadku, starého poriadku (Old Order) a ešte konzervatívnejšie komunity. Najpočetnejší sú Amiši zo skupiny Old Order. Ďalšou zaujímavosťou je, že táto skupina má vlastné noviny, ktoré sa volajú The Budget. Tie majú až 20 tisíc predplatiteľov, z ktorých je 18 tisíc Amišov.

Prioritou Amišov je rodina. Rodina je so vzdialenými členmi v každodennom kontakte prostredníctvom poštovej korešpondencie a hlavne slovo v každej rodine má otec. Pre Amišov je taktiež dôležitá práca na poli. Tej dávajú dokonca väčšiu vážnosť ako vzdelaniu. Deti začnú navštevovať školu vo veku 6 rokov. Nenavštevujú však štátne školy, ale komunitné, ktoré pozostávajú z jednej miestnosti. V minulosti zvykli Amiši posielať svoje deti do štátnych škôl, aby spoznali „cudziu zem“. To sa im však nevyplatilo, pretože sa našli rebeli, ktorí zistili, že „cudzia zem“ je omnoho zaujímavejšia ako ich domáce prostredie. Mladí Amiši podstupujú všetky testy a vďaka ich dokonalej dochádzke majú častokrát lepšie výsledky ako žiaci verejných škôl. Študentský život Amišov končí po základnej škole. Potom ich čaká už len práca na poli.

Každý z Amišov má možnosť vyskúšať si život v „cudzej zemi“. Keď dovŕšia 16 až 18 rokov, vyberú sa do sveta. Na základe tohto obdobia sa môžu rozhodnúť, či chcú ostať verní cirkvi. Každý z nich má možnosť svoju komunitu opustiť. Ak sa rozhodnú ostať, musia sa dať pokrstiť. V prípade, že by krst nechceli, nedostali by povolenie oženiť sa. Tu však nastáva ďalší problém. Amiši sa môžu ženiť iba medzi sebou. V opačnom prípade budú z komunity vylúčení.

Je známe, že väčšina Amišov sa živí už spomínaným farmárčením, no nájdu sa medzi nimi aj šikovní remeselníci. Vyrábajú kvalitný nábytok, ktorý je v Spojených štátoch veľmi vyhľadávaný. Keďže finančné vstupy v poslednej dobe značne narastajú, mladých Amišov môžeme nájsť v rôznych reštauráciách v blízkosti ich domovov. V roku 1961 rozhodol americký daňový úrad, že nemusia platiť poistenie. Dokázali totiž, že sa o starých ľudí dokážu postarať aj bez lekárskej pomoci. Od štátu teda nedostávajú penziu. Daň z príjmu však platiť musia. Keďže odmietajú brannú povinnosť, ešte pred druhou svetovou vojnou im udelili výnimku, aby mohli absolvovať civilnú službu. Nájdu sa aj skupiny, ktoré žijú z cestovného ruchu. Ďalším dôkazom toho, že striktné pravidlá sa uvoľňujú s dobou, je jednoznačne povolenie tužkových batérií.

Hoci je život Amišov pre väčšinu z nás úplne nepochopiteľný, má isté čaro. Len si predstavte o koľko stresu by ste prišli, keby ste nemali k dispozícii všetky vychytávky dnešnej doby!

Zdroje: wikipedia.org, sme.sk, zaujimavysvet.sk, zn.sk

Zdroje foto: wikipedia.org, zaujimavysvet.sk

Zdroj video: youtube.com