Nie nadarmo sa hovorí, že ten kto chce pochopiť hudbu, nepotrebuje ani tak sluch ako srdce. Platí to aj pre mladého a talentovaného študenta Mariána Luptáka, ktorý je zhodou okolností mojou spriaznenou dušou. Má 22 rokov a veľkú záľubu v hudbe. Nie však len v takej obyčajnej.

Ľudová hudba nás sprevádzala celým životom a niekoho sprevádza aj naďalej. Nielen on, ale aj ja mám v nej veľkú záľubu. Akordeón je jeho druhou láskou, keďže prvou som bez pochýb ja. Ako sa vôbec tento mladý človek dostal k hre na tento krásny ľudový nástroj? Rozhovor s ním Vám prezradí naozaj všetko.

Ako si sa dostal k ľudovej hudbe a čím ťa chytila hudba na ľudovú nôtu za srdce?

Tak toto je pre mňa naozaj veľmi komplikovaná otázka. K hre na harmonike som sa dostal úplnou náhodou. Stalo sa to v jeden deň, keď sme šli k našim blízkym na návštevu. Pamätám sa na to, ako keby to bolo včera. Mal som šesť rokov a ako som tak sedel medzi dospelými, pod stolom som uvidel zvláštny nástroj, ktorý mi okamžite padol do oka. Moja zvedavosť bola čoraz silnejšia a tak som ani na sekundu neváhal a chytil som harmoniku do rúk. Tento ľudový nástroj ma hneď chytil za srdce a ešte v ten týždeň ma rodičia zapísali do ZUŠ.

Ako dlho sa venuješ hre na akordeón?

Hre na akordeóne sa aktívne venujem 16 rokov. Navštevoval som ZUŠ v Žarnovici pod vedením mojej prísnej učiteľky, ktorá ma motivovala naozaj zaujímavým spôsobom. V momente, keď začula čo i len jeden falošný tón, dostal som ihneď perom do prsta, čo nebolo vôbec príjemné. Všetky jej metódy výučby boli však primerané a teraz som šťastný za všetko, čo ma naučila.

Čím sa podľa teba odlišuje ľudová hudba od súčasnej?

V tomto mám celkom jasno. Mnoho mladých ľudí preferuje modernú hudbu, no tá ľudová je omnoho krajšia, rezkejšia, melodickejšia. Už len, keď zahrám pár jednoduchých tónov, počuť, že rytmus a celkovo tónina harmoniky je iná ako u ostatných nástrojoch. Rezkosť, záživnosť, takt, rytmus a melodickosť! Atribúty, ktorými možno charakterizovať moju druhú polku života.

Koľko času denne venuješ hre na tento ľudový nástroj?

Na túto otázku nemôžem jednoznačne odpovedať, keďže celý moj život sa každým dňom mení. Momentálne študujem na vysokej škole, čo mi neumožňuje venovať dostatok času samotnej hre. Na začiatku mojej hudobnej kariéry som sa hre na harmonike venoval naozaj aj dve až tri hodinky denne, čo je dostatok. Viacej času sa venovať nedá, pretože tento ľudový nástroj je veľmi ťažký a chrbát si treba taktiež šetriť dokedy je to možné.

Komu najviac vďačíš za tvoj talent?

Mojej učiteľke! Ona bola osobou, ktorá bola trpezlivá, autoritatívna, ale aj veľmi nápomocná. Hoci bola veľmi prísna, jej prístup stál za to. Boli dni, keď som si povedal, že už nevládzem a nemá to zmysel, no keď sa pozriem na seba s odstupom času a vidím čo na harmonike dokážem, som na seba právom hrdý. Mojej pani učiteľke budem vďačný do konca života.

Zdroj: cojee.sk|Foto: Facebook.com