Keď ich ohrozujú obrovské sršne, ázijské včely používajú krídla na vydávanie hluku, ktorý znie ako volanie o pomoc.
Včely nekričia ústami, ale telom. Keď sa obrie sršne priblížia a ohrozia ich kolóniu, ázijské včely medonosné natiahnu brucho do vzduchu zatiaľ čo vibrujú krídlami. Hluk môže znieť strašidelne ako ľudský výkrik.
V článku publikovanom v časopise Royal Society Open Science výskumníci opisujú jedinečný akustický signál ázijskej včely, ktorý sa nazýva fajka proti predátorom. Vedci to hovorovo označujú ako „včelí výkrik“.
„Je to ako výkrik,“ povedala Hongmei Li-Byarlay, entomológička z Central State University v Ohiu. Doktorka Li-Byarlay dodala, že jej kolegovia, ktorí už predtým tieto zvuky pozorovali, prirovnali hluk k „plaču“.
Včely vydávajú tento zvuk, keď ich hniezda ohrozuje sršeň Vespa soror.
Heather Mattila, behaviorálna ekologička na Wellesley College v Massachusetts a autorka štúdie, prvýkrát počula výkrik včiel vo Vietname v roku 2013. Študovala, ako ázijské včely medonosné rozmazávajú zvierací trus okolo svojich hniezd. Toto správanie ukázalo vysoko vyvinutú sociálnu organizáciu včiel.
Doktorka Mattila si všimla, že úle boli hlasnejšie, keď sa priblížili sršne. Keď prilepila záznamník ku vchodu do úľa lemovaného sršňami, začula kakofóniu hluku.
Doktorka Mattila, ktorá študuje európske včely už 24 rokov, nepočula nič také hlasité a šialené ako toto.
Priniesla nahrávky späť do Spojených štátov. Tam Hannah Kernen, teraz výskumná technička na University of Louisiana v Lafayette, pomáhala analyzovať nahrávky.
Keď pani Kernenová a doktorka Mattila skúmali takmer 30 hodín včelieho hluku, ktorý obsahoval asi 25 000 prípadov akustickej signalizácie, boli si isté, že počúvajú nový zvuk. Prenikavý poplašný signál, ktorý má spoločné črty so zvieracími výkrikmi, vrátane nepredvídateľnej frekvencie a hlasitosti.
Celé mesiace výskumníci porovnávali videozáznamy vo vnútri úľa s tými, ktoré sa nachádzali pred vchodom. Chceli zistiť, či dokážu izolovať moment, v ktorom by bolo možné nový zvuk prvýkrát počuť na oboch záznamoch.
Doktorka Mattila počúvala tieto nahrávky hodiny do noci. „Nabehli mi zimomriavky a začala som sa o ne báť, hoci nahrávky sú spred rokov a včely sú už dávno mŕtve,“ povedala. „V zvukoch je niečo veľmi ľudské a rozpoznateľné.“
Jedného dňa, po 2:30 ráno, nevyspatá doktorka Mattila konečne videla video, ktoré zachytávalo krik a včelu za ním. Rozrušenú robotnicu, ktorá sa blížila k papieru navoňanému sršňom.
Výskumníci počúvali zvuk vo vnútri úľa z rovnakého časového obdobia a pozreli sa na spektrogramy. Sú to vizualizácie zvukových frekvencií, ktoré ukazovali podobné zvuky vyskytujúce sa vo vnútri a mimo úľa. To potvrdilo, že včely kričiace mimo úľa vydávali rovnaké zvuky ako včely kričiace vo vnútri úľa.
„Bol to moment Eureky,“ povedala doktorka Mattila.
Výskumníci naznačujú, že hluk funguje ako poplašný signál, pretože produkcia výkrikov vrcholila, keď sa sršne vznášali pred vchodom do kolónie. Údaje sú korelatívne, takže presná funkcia výkriku je stále neznáma.
Štúdia ukazuje, „o koľko zložitejšia je organizácia správania kolektívnej obrany“ u ázijských včiel medonosných, ako sa predtým myslelo. O ázijských včelách sa vie oveľa menej ako o európskych včelách. Ázijské včely sa väčšinou študujú vo voľnej prírode, často hniezdia na ťažko dostupných miestach a v strese z úľa utečú.
Pandémia zabránila doktorke Mattilovej a ďalším výskumníkom vrátiť sa k výskumu, ale teraz vedia, že niekde na celom svete úle ožívajú zvukom včelieho výkriku.
Mohlo by Vás zaujímať:
Zdroje: nytimes.com | Foto: bbc, pinterest
