John Wayne Gacy, často nazývaný „Vraždiaci klaun“, bol jedným z najhorších sériových vrahov v histórii USA. Znásilnil a zavraždil najmenej 33 mladých mužských obetí. Gacy mal veľmi ťažké detstvo, počas ktorého zápasil so svojou homosexualitou.

Gacy sa narodil 17. marca 1942 v Chicagu v štáte Illinois ako syn Dána a Poľky. So súrodencami vyrastali s matkou a otcom alkoholikom, ktorý na nich nie raz zaútočil. Zatiaľ čo na matku útočil prevažne psychicky, na deti veľakrát vytiahol žiletku, s ktorou ich porezal. Johnova sestra Karen neskôr povedala, že toto týranie z nich urobilo tvrdé deti, ktoré stratili schopnosť plakať.

John trpel v škole odcudzením, pretože kvôli vrodenej srdcovej vade sa nemohol hrať s ostatnými deťmi. Toto ochorenie považoval jeho otec za obrovské zlyhanie a hendikep. Ešte počas školy si John uvedomil, že je homosexuál. So svojou orientáciou sa nedokázal nikdy zmieriť.  Gacy strednú školy nikdy nedokončil, no bol veľmi pracovitý a ctižiadostivý. V mladom veku sa rozhodol ísť do Las Vegas a začať nový život. Šťastie sa naňho však neusmialo, a aby sa dostal domov, musel 3 mesiace pracovať.

Po návrate do svojho rodného mesta sa zapísal do obchodnej školy Northwestern Business College, ktorú ukončil s vynikajúcimi výsledkami. Ako sa ukázalo, mal obrovský talent v oblasti obchodu, dobré komunikačné vlastnosti a vedel presvedčiť zákazníkov. Zamestnal sa v Nunn-Bush Shoe Company, kde dosiahol také výsledky, že sa stal vedúcim oddelenia vo Springfielde. Začal sa angažovať aj v sociálnej oblasti, vstúpil do miestneho katolíckeho spolku a do mestskej polície. Zvolili ho aj za „Muža roka“.

V práci sa zoznámil s Marlynn Myers, ktorú si v roku 1964 vzal za ženu. Jej strýko vlastnil sieť reštaurácií Kentucky Fried Chicken vo Waterloo v Iowe. Práve kvôli vidine lepšej budúcnosti padlo rozhodnutie presťahovať sa. Na Johna vo Waterloo čakala práca manažéra prevádzky. Tržby prevádzky sa viditeľne zvyšovali a John s rodinou tak mali postarané o kvalitný život.

Prvý škandál sa objavil už v roku 1967, kedy na povrch vyplávali výpovede zneužívaných kolegov. Gacy si v pivnici otvoril bar, v ktorom mladých zamestnancov opil a následne pod rúškom výskumu homosexuality zneužil. V roku 1968 bol Gacy obvinený zo sexuálneho zneužívania maloletých – súd ho odsúdil na 10 rokov väzenia. Okrem väzenia ho však čakal ďalší šok – okamžitý rozvod. Po troch rokoch vo väzení bol John prepustený, pretože obvinenia boli zrušené.

Gacymu bolo jasné, že sa nemôže vrátiť späť do Springfieldu, a tak sa presťahoval do svojho rodného mesta Chicaga. Zamestnal sa ako kuchár v reštaurácii rýchleho občerstvenia. Opäť sa zapojil do verejného života a rýchlo si získal dôveru ľudí, ale medzitým ďalej obťažoval mladých chlapcov. O jeho minulosti sa vedelo máločo. Vďaka tomu si Gacy našiel ďalšiu manželku, s ktorou sa presťahoval na predmestie. V roku 1975 si jeho manželka uvedomila, že s partnerom nemávajú sex a pod jeho posteľou našla gay časopisy. Keby vedela, že náhly rozvod spôsobí peklo, možno by si to rozmyslela.

Po rozvode Gacy zahájil sériu brutálnych vrážd. V apríli 1976 zmizol 18-ročný Darren Samson. Čo s ním robil Gacy predtým, než ho zabil, sa nevie. 14 mája zmizol 14-ročný Samuel Stapelton a 15-ročný Randall Raffett, ktorých už nikto viac nevidel. 3 júna zmizol ďalší teenager 17-ročný Michael Bonnin a o týždeň neskôr 16-ročný William Carroll. Všetkých pochoval v nízkom priestore pod domom. Začiatkom augusta sa stratil 17 ročný Richard Johnston.11. decembra 1976 zmizol J. Gregory Godzik, a nebol už nájdený živý. V januári 1977 John Wayne Gacy bol opäť aktívny. Uniesol 17 ročného Johna Szyca, znásilnil ho a uškrtil pomocou lana a tyče. 15. marca 1977 zavraždil 20 ročného Jona Prestidgea. V júli sa jeho obeťami stali 19-ročný Matthew H. Bowman a 18-ročný Robert Gilroy.

David Cram, ktorý pracoval pre Gacyho sa stal tiež obeťou jeho zvrhlostí, no zachránil sa útekom z mesta. Bohužiaľ tak ako mnoho iných ktorí prežili, nešiel to ohlásiť na políciu. 17 októbra 1977 sa stratil 20-ročný Russell O. Nelson a 10. novembra 16-ročný Robert Winch. 9. decembra 1977 sa stal obeťou dokonca aj 19-ročný vojak-námorník Paul David Talsma. 30 decembra uniesol 19-ročného Roberta Donnellyho. Bol mučený a znásilnený, ale prepustil ho Gacy s hrozbou že keď ho udá tak s ním skoncuje. Donnelly udal svojho trýzniteľa, ten ale však všetko poprel a zase sa nič nestalo. 16 februára 1978 zmizol William Kindred a už nebol viac videný. 25 marca 1978 študent Jeffrey D. Rignall na polícii obvinil zo znásilnenia a mučenia Johna Wayne Gacyho. Gacy ho vzal do auta a omráčil chloroformom. Doma ho potom spútal a znásilnil. Ringall sa zobudil na druhý deň oblečený v parku. V nemocnici pobudol 6 dní, mal poškodenú pečeň od chloroformu. Mal popáleniny na tvári a krvácal, no veľa si nepamätal. Gacyho zase pustili pre nedostatok dôkazov.

Poslednou obeťou Gacyho bol 15-ročný pomocník v lekárni Robert J. Piest. Ten zmizol 15. decembra 1978. Matka ho čakala pred lekárňou, kým on šiel na stretnutie s jedným pánom ohľadne zamestnania. Keď sa dlho nevracal, matka prehľadala okolie a šla na políciu. Čoskoro zistili, že dotyčným pánom je Gacy. Policajt Joseph Kozenczak si preveril Gacyho minulosť a bol na stope. V neprítomnosti Gacyho nariadil domovú prehliadku, a čo našli stačilo na obvinenie, rôzne sexuálne pomôcky, šaty a doklady obetí a pornografické filmy.

Neušiel im ani zápach ktorý sa šíril spod domu. Susedia ho na to viackrát upozorňovali, lenže on stále tvrdil že má upchatú šachtu. 21. decembra 1978 bol Gacy obvinený z únosov a vrážd. Neskôr sa priznal k 33 vraždám, z ktorých bolo 28 nájdených po zbúraní jeho domu pod domom. Ďalšie telá vrátane poslednej obete našli v blízkej rieke. Proces s John Wayne Gacym začal 6. februára 1980. Súd ho 13. marca uznal svojprávnym a vinným a vymeral mu trest smrti. V cele smrti pobudol ešte 14 rokov, kým ho popravili 21. mája 1994 vo väznici Crest Hill. Jeho posledné slová pred podaním injekcie boli: „Vylížte mi riť! „

Zdroje: biography.com, wikipedia.org, britannica.com, crimemuseum.org

Zdroje foto: chicagotribune.com, ozy.com, findery.com

Zdroj video: youtube.com