Ľudí neustále lákajú veci, ktoré sa nedajú len tak ľahko preskúmať. Moria, oceány, vesmír. To sú všetko doposiaľ neprebádané miesta. Hviezdy odjakživa priťahovali kňazov, básnikov, vedcov aj šarlatánov.
Mágia nočnej oblohy s jagavými bodmi dodnes prebúdza zvláštny pocit tajomna a romantiky. Noc pod hviezdami či splnené želania pri pohľade na padajúcu hviezdu. Dnes vám trocha priblížime zaujímavosti zo života týchto vesmírnych telies.
V našej galaxii je zhruba 400 miliárd hviezd
Okrem Slnka sa nachádza v našej galaxii nespočetne veľa hviezd. Mliečna cesta je podľa odhadu tvorená zhruba 400 miliardami hviezd, ktoré sú od našej planéty vzdialené na svetelné roky. Vedeli ste, že každých 18 dní sa v našej galaxii zrodí nová hviezda?
Keď ich pozorujeme dlhšie, môžeme si všimnúť, že menia svoje miesto. Na nočnej oblohe zostáva prakticky nehybná jedine Polárka. Všetky ostatné hviezdy, dokonca aj tie, ktoré tvoria súhvezdie, sa pohybujú. Zaujímavosťou je, že Polárka má asi miliónkrát väčší objem než Slnko a každé štyri dni mení svoju jasnosť.
Keď sa pozeráte na nočnú oblohu, pozeráte sa do minulosti
Hviezdy, ktoré vidíme na nočnej oblohe, sú od nás vzdialené na niekoľko desiatok, ba až stoviek svetelných rokov. Kvôli obrovskej vzdialenosti trvá veľmi dlhú dobu v ponímaní ľudského vnímania, kým k nám svetlo z hviezd dorazí, a tým pádom na nočnej oblohe vidíme len to, ako dané hviezdy vyzerali v minulosti.
Najrýchlejšie hviezdy vo vesmíre
Presne tak, aj také hviezdy existujú a nazývajú sa neutrónové. Ide o objekty, ktoré vzniknú po výbuchu supernovy. Predpokladá sa, že ide o najrýchlejšie rotujúce objekty vo vesmíre. Pri rotácii neutrónovej hviezdy hovoríme o pulzare. Najrýchlejšou známou pulzarou je tzv. PSR J1748-2446ad, pričom tá dokáže rotovať rýchlosťou až 70 tisíc kilometrov za sekundu.
Neutrónové hviezdy dostali názov podľa neutrónov, z ktorých sú práve zložené. Ak by ste dokázali dostať na obyčajnú lyžicu časť hmoty priamo z centra neutrónovej hviezdy, vážila by zhruba miliardu ton!
Hviezdy chudnú, rastú, žijú v pároch
Hviezda je najhmotnejšia v dobe jej zrodu, potom po celý život intenzívne stráca na váhe. Časť jej hmotnosti sa premení na čistú energiu, ktorá opúšťa hviezdu ako žiarenie. Časť hmoty zas odchádza ako sústavný prúd častíc, tzv. hviezdny vietor. So stratou hmotnosti pomaly klesá aj gravitačná sila, ktorou hviezda pôsobí na svoje okolie, a preto ak má planéty, pomaly sa od nej vzďaľujú.
Hviezdy taktiež rastú a zväčšujú svoj objem. Je známe, že umierajúca hviezda sa začne intenzívne nafukovať, až prejde do štádia červeného obra. S pribúdajúcim vekom hviezdy sa však vodík v jej jadre spaľuje čoraz intenzívnejšie, a to čoraz viac zahrieva vonkajšie vrstvy a horúci plyn sa rozpína, čo vedie k rastu hviezdy.
Hviezdy žijú v pároch alebo vo väčších rodinách. Jediná samotárska hviezda je iba Slnko. Pokiaľ sú k sebe hviezdy dostatočne blízko, skôr či neskôr začnú jedna druhú požierať. Tým, pochopiteľne, si navzájom skracujú život.
Hviezdy pomáhajú ľuďom
Astronómia ľudstvo zaujímala už od kolísky civilizácie. Hviezdam a ich zoskupeniam dávali mená starovekí obyvatelia Mezopotámie, neskôr aj Gréci a Egypťania. Hviezdy neboli len magické body na oblohe, hviezdy ľuďom pomáhali a stále pomáhajú. Podľa súhvezdí sa ľudia orientovali, podľa ich polohy sa dal určovať čas, pomáhali v námornej navigácii.
Zdroj: space.com, astrin.planetarium.sk & uniba.sk | Foto: pinterest.com