Najväčšia divočina v Írsku prechádza programom obnovy , aby sa jej močiare a lesy mohli vrátiť do ich prirodzeného stavu, hoci veľká časť krajiny je stále divoká.
Stojac na vrchole kopca Correen More uprostred národného parku Wild Nephin, môžete vidieť míle a míle neprerušovanej rašeliny, koberec oranžovej a hnedej farby, ktorý sa tiahne do diaľky cez hrebene, hore cez kopce a dolu pozdĺž údolí, ktoré sú posiate lesmi a jazerami. Smerom na západ sa z tohto vysokého vyhliadkového bodu tiahnu výhľady až na samotný Atlantický oceán. V istých miestach vyzerá divočina ako nedotknutá. Nie sú tam žiadne cesty, budovy, telegrafné drôty, žiadne domy a ani dediny viditeľné v akomkoľvek smere. Krajina je prázdna a jeden zo šiestich národných parkov v Írsku , pomenovaný Wild Nephin podľa pohoria Nephin Beg Mountain, je vraj najosamelejší. Niektorí dokonca hovoria, že je to najosamelejšie miesto Írska.
Vďaka teplým červeným a zlatým rašelinám však nepôsobí pusto a smutno. V diaľke škvrny zeleného lesného koberca na stranách údolia a jazier vyzerajú ako malé mláky odrážajúce oblohu. Pod nohami je močiar trávnatý, machový a vlhký a v niektorých častiach dokonca aj skalnatý. Táto krajina má niekedy čarovný a šibalský vzduch, keď sa uprostred cesty objaví dúha. Nechýbajú tu samozrejme ani kopce a zákruty. Pekný kamenný dom s hnedobielym kocúrom, sediacim vonku pripomína doslova rozprávku.
Mokré a bažinaté prostredie nikdy nebolo príliš vhodné na obrábanie pôdy a nedostatok prístreškov v tejto krajine spôsobil, že bola náročná aj pre chovanie dobytka, hoci od polovice 19. storočia sa tu pásli ovce. Zaujímavosťou je, že ak vojdete do parku, nevidieť žiadne ľudské zásahy, čo je skutočne obdivuhodné. Je to krajina prirodzená, nedotknutá, kde je možné zjednotiť sa s prírodným svetom. Hoci sa môže zdať na prvý pohľad krajina prázdna, pod povrchom sú vrstvy histórie a príbehov tak fascinujúcich, že niekedy môžu na človeku zanechať aj zaslúžené zimomriavky.
Skúsení turisti opisujú túto cestu ako jednu z najnáročnejších v Írsku s rozmočenými bažinami, riekami a kopcami a bez výstupnej cesty. V minulosti, keď sa stavali cesty, sa chodník prestal úplne používať, takže aj samotné podmienky sa zmenili k horšiemu. Všetko však ukrýva aj omnoho temnejšie príbehy. Počuli ste napríklad o príbehu mladého dievčaťa, ktoré sa vracalo z predaja dobytku na trhu a domov sa už nevrátilo? Našli ho zavraždené. Lupiči nevedeli nájsť jej peniaze, no neskôr na pohrebe zistili, že ich mala ukryté v drdole svojich vlasov. Podľa legendy sa jej duch stále prechádza v tomto úseku krajiny.
Vedeli ste…?
Zdroj/ Foto: bbc.com
