Ku Klux Klan je jednou z najznámejších (dnes už ilegálnych) organizácií sveta. Už od svojho vzniku je postrachom prisťahovalcov, černochov a ľudí, ktorí bojujú za práva Afroameričanov. Členovia klanu zvyknú sami seba označovať ako „Rytieri s keltskou krvou“ alebo „Bieli rytieri“. Symbolmi klanu sú biele plášte s kapucňou a zapálený kríž, ktorý ma symbolizovať Ježišovo svetlo.
V 20. rokoch 19. storočia mal klan až 4 milióny členov (v tej dobe to bolo 15% americkej populácie) a kontroloval všetky spolkové štáty v USA. Keďže sa po americkej občianskej vojne prijal zákon o zrušení otroctva, do miest sa vrátila sloboda. To sa niektorým obyvateľom nepáčilo, pretože sa báli, že plantáže spustnú a nastane kríza spojená s nedostatkom pracovných síl. Niektorí obyvatelia sa báli aj toho, že bývalí otroci sa dostanú k volebným urnám a získajú dominantné postavenie v krajine. Práve kvôli týmto dôvodom sa 24.12.1865 v Tennesee stretlo niekoľko bývalých dôstojníkov a farmárov, ktorí sa spoločne rozhodli pre založenie tajného spolu, ktorý pomenovali Ku Klux Klan.
Verejnou organizáciou sa klan stal v roku 1868. Netrvalo dlho, kým klan získal popularitu v celej krajine. V tom čase bol vodcom bývalý generál južanskej armády N.B. Forrest. Ten bol známy aj vďaka svojim obchodom s otrokmi a brutálnymi zločinmi, ktoré napáchal počas občianskej vojny. Práve v jeho hlave sa zrodila myšlienka nosiť biele plášte s kapucňami (podobné nosili španielski kňazi, ktorí vykonávali pohrebné rituály).
Najviac násilností, ktoré mal pod palcom Ku Klux Klan sa udialo približne v roku 1867 v Alabame, Južnej Karolíne a Georgii. K teroristickým útokom však dochádzalo všade, kde sa nachádzali čierni ľudia, ktorí bojovali za svoje práva. Útoky sa konali najmä v noci. Do nočných ulíc vychádzali čoraz častejšie ľudia v bielych plášťoch a kapucniach. V rukách mali horiace fakle. Svoje obete často vyvliekli z domu, odtiahli ich na odľahlé miesto a následne zavraždili. Spôsoby vrážd boli rôzne, no najčastejšie ich zastrelili, obesili, upálili alebo zbičovali k smrti.
Údaje o počte mŕtvych sú dodnes nepresné a nepodložiteľné. Jediné presnejšie číslo pochádza práve z Južnej Karolíny, kde v priebehu šiestich mesiacov zabili členovia klanu viac než 300 černochov. Tieto čísla sa na verejnosť dostali kvôli povstaniam, ktoré organizovali čierni. Útoky čiernych obyvateľov znepokojovali a v sebaobrane zabili niekoľko belochov. Federálnej vláde sa situácia prestala páčiť a do rizikových oblastí začala posielať úradníkov. Ich úlohou bolo sledovať aktivitu Ku Klux Klanu. Neraz sa stalo, že medzi obeťami prívržencov boli práve úradníci.
V roku 1870 schválil Kongres zákon Force Bill, ktorý stanovil prísne tresty pre každého, kto šíril teror a bránil ktorémukoľvek občanovi Únie v účasti pri voľbách. Úmysel bol síce dobrý, ale problém bol v tom, že sa tieto tresty akosi nedarilo udeľovať. Tým pádom vláda nedosiahla potrebné množstvo prípadov, ktorý by slúžili ako odstrašujúci príklad.
K oslabeniu moci a činnosti Ku Klux Klanu došlo až v roku 1871, kedy Kongres schválil rozhodnutie, ktoré udeľovalo prezidentovi Grantovi zvláštnu právomoc v boji s terorizmom. Grant s právomoc posunul ďalej sudcom a príslušníkom poriadkových jednotiek, ktorí boli vyslaní do postihnutých oblastí. Čoskoro došlo k prvým zatknutiam a potrestaniam významných predstaviteľov organizácie. Množstvo útokov na čierne obyvateľstvo začalo pomaly klesať.
Nečakaná správa prišla v roku 1877 pred koncom volebného obdobia. N.B. Forrest vydal pokyn k ukončeniu činnosti Ku Klux Klanu. Týmto rozhodnutím úplne skončil teror vyznávačov horiaceho kríža a biele kapucne sa vytratili z ulíc. Niektorí prívrženci sa svojho „poslania“ vzdať nechceli a v útokoch pokračovali. Takto skončila prvá fáza existencie Ku Klux Klanu. Ukončenie však nedosiahlo zmeny myslenia ľudí na rasistickom juhu a mnoho bývalých členov sa stretávalo v utajení.
Film Zrod národa bol natočený v roku 1915 a podľa historikov bol impulzom k obnoveniu činnosti organizácie. Skrachovaný úradník William Joseph Simmons a ďalších 20 mužov vystúpili v tom istom roku na Stone Mountain a na vrchole hory vztýčili drevený kríž poliaty naftou. Pred krížom vybudovali malý oltár, na ktorý položili americkú vlajku a Bibliu. Po zapálení kríža Simmons vyhlásil, že Ku Klux Klan je obnovený. Ostatní zúčastnení Simmonsa označili za nového Veľkého čarodejníka a vyzvali všetkých k boju za bielu Ameriku a k boju proti černochom a Židom.
Veľký čarodejník vypracoval tlačivá, v ktorých spolok označil za sociálny, vlastenecký a dobročinný. Tieto stanovy predložil Najvyššiemu súdu štátu Georgia, ktorý ich o pár mesiacov schválil. Organizácia bola v registri zapísaná ako Rytieri Ku Klux Klanu, čo je samo o sebe dosť zaujímavé, pretože 45 rokov pred týmto rozhodnutím bol Ku Klux Klan zakázaný oficiálnym vládnym nariadením. Legalizácia spolku spôsobila väčší a rýchlejší nával nových členov.
O absolútny vzostup organizácie sa postaral H.W.Ewans, ktorý sa neskôr dostal na čelo hnutia. Ten v Demokratickej strane vytvoril členskú základňu, vďaka čomu sa niektorí členovia KKK dostali do miestnych úradov a inštitúcií. Ewans si pre záujemcov dokonca pripravil dotazník, v ktorom boli tieto otázky:
- Vstupujete do KKK s vážnym úmyslom?
- Ste rodený biely árijec a americký štátny občan?
- Ste proti všetkému, čo je v USA cudzie?
- Veríte v protestantské náboženstvo?
- Veríte, že Spojená štáty stoja nad všetkými ostatnými?
- Ste pripravený zložiť prísahu bez akýchkoľvek výhrad?
- Veríte v myšlienky klanu?
- Veríte v nadradenosť bielych?
- Ste bez výhrad poslušný svojim nariadeniam?
- Ste ochotný podriadiť sa záujmom KKK?
Ku Klux Klan síce nikdy nemal žiadne príliš zložité programové dokumenty, no človeku stačí, aby si prečítal vyššie uvedené otázky z dotazníka. Ide nie len o rasistický a xenofóbny, ale aj nacionalistický a striktne náboženský spolok, ktorý netoleruje zradu. To dokázali najmä popravy členov KKK. Po veľmi úspešných 20. rokoch začala činnosť KKK upadať. Na konci tohto obdobia došlo k vážnym zločinom, v ktorých figurovali viacerí významní príslušníci klanu. Veľký odchod členov spôsobili aj brutálne vraždy
Zdroje: wikipedia.org, ksm.sweb.cz, magazin.atlas.sk, spclcenter.org
Zdroje foto: wikipedia.org, mcall.com, theindychannel.com, bbc.co.uk
Zdroj video: youtube.com
