Veľkonočné sviatky už pomaly klopú na dvere. Niektorí z nás sa čoskoro pustia do veľkého upratovania, iní do zdobenia veľkonočných vajíčok. Veľká noc sa nepochybne spája aj s cirkevnými slávnosťami, na ktoré si ľudia skutočne potrpia. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako tieto sviatky prežívali naši predkovia?
Zelený štvrtok je dňom, ktorý otvára veľkonočné sviatky. Zelený štvrtok je typický aj svätou omšou, na ktorej nemôže chýbať ani umývanie nôh. V tento deň bolo vždy zvykom pripravovať zelené jedlá. Obľúbené boli najmä pokrmy zo špenátu.
Veľký piatok je dňom, kedy je konzumácia mäsa prísne zakázaná. Kresťania túto tradíciu rešpektujú, čím si uctievajú tento sviatok. Na Veľký piatok by sa nemala vykonávať žiadna práca v záhrade. Voľný čas by sa mal venovať najmä vyšívaniu. Od najstarších čias bolo zvykom pripravovať k obedu strukoviny či rôzne múčniky.
Biela sobota patrila vždy samotným gazdinkám v domácnostiach. Ženy sa venovali starostlivej príprave veľkonočného obedu, ktorý sa odlišoval vždy v závislosti od kraja, v ktorom ľudia žili. Šunka, cvikla, chren či lahodná bábovka v tvare veľkonočného baránka rozhodne na veľkonočnom stole nesmie chýbať.
Veľkonočná nedeľa predstavuje pre kresťanov najdôležitejší deň v roku. Počas veľkonočnej nedele vždy zvykli dievčatá pripravovať vajíčka pre šibačov. Gazdinky do kostola tradične nosili košík plný jedla, čo bolo kedysi typické.
Veľkonočný pondelok je typický stretávaním sa so svojimi blízkymi. Svoju úlohu si zohrávajú predovšetkým chlapci, ktorých povinnosťou je dievčatá vyoblievať a vyšibať na znak toho, aby boli zdravé a krásne po celý rok.
Veľkonočné sviatky v Nemecku
Nemci si na veľkonočné sviatky skutočne potrpia. Vždy na Veľkú noc sa púšťajú do maľovania veľkonočných vajíčok, ktorými potom zdobia svoje príbytky. Ich zvykom je zdobiť vymaľovanými vajíčkami stromy v okolí svojich príbytkov, čím nastoľujú pravú atmosféru tohto krásneho sviatku. Počas Bielej soboty sa tradične konajú v mestečkách Nemecka veľkonočné trhy, na ktorých môžete nájsť rôznorodé dekorácie. V nedeľu navštevujú rodiny kostol, v ktorom im kňaz posvätí košík s vajíčkami, šunkou a sladkým chlebom. V domácnostiach nemôže chýbať tradičný koláč v tvare jahňaťa alebo Osterbrot. Dôležitou súčasťou je aj veľkonočný zajac, ktorý poschováva deťom vajíčka a oni ich potom s radosťou hľadajú v okolí svojich príbytkov. V Nemecku je zvykom aj gúľanie vajíčok „Eiertrüllen“. Ľudia vajíčka gúľajú zo strmého kopca a to, ktoré sa skotúľa dolu v celom stave sa stáva víťazom.
Veľkonočné sviatky vo svete
Anglicko
V Londýne rozdáva kráľovná obyvateľom honosné darčeky na uctenie si tohto sviatku. Špeciálne peňaženky v červenej a bielej farbe dokážu vyčariť úsmev na tvári každého človeka. Nemôžu tu samozrejme chýbať ani špeciálne razené mince, ktoré sú symbolom Veľkonočných sviatkov v tejto krajine. Pečenie v Anglicku taktiež nemôže chýbať. Gazdinky sa zameriavajú na honosné buchty s hrozienkami, kandizovaného ovocia alebo ríbezlí. Do samotného cesta pridávajú množstvo korenia. Korenie v ústach neskutočne páli, čím si obyvatelia Anglicka pripomínajú utrpenie Ježiša Krista. Nedeľa sa nesie v znamení návštevy kostola, v ktorom sa do sviečky zapichujú tisíce špendlíkov, ktoré predstavujú symbol Kristových rán a bolestí.
Nórsko
Veľkonočný zločin alebo „Paaskekrim“ je v Nórskych krajinách základný symbol veľkonočných sviatkov. V tomto období ľudia čítajú mnoho detektívok a svoju pozornosť venujú aj rôznym detektívnym či kriminálnym seriálom. Mnoho nórskych obyvateľov počas týchto sviatkov odchádza na dovolenku. Čas väčšinou trávia na lyžiarskych chatách alebo na horách.
Taliansko
Trávenie veľkonočných sviatkov v Taliansku je typické netradičnými zvykmi, ktoré už prekvapili nejedného človeka. Tieto sviatky sa úzko spájajú aj s náboženskými procesmi, ktoré majú zabezpečiť lepšiu úrodu. V kostole sa hrá nenáboženská hudba, ktorá má spestriť tento sviatok. V Ríme si počas Veľkej Noci pripomínajú krížovú cestu, ktorá vedie až na Koloseum, na ktorom je umiestnený horiaci kríž. Na námestí pred bazilikou sa zhromažďujú obyvatelia, ktorí netrpezlivo vyčkávajú na to, kým pápež vykoná slávnostnú omšu. Pápež z balkóna kostola udelí svetu známe požehnanie „Urbi et Orbi“, čo znamená mestu a svetu. Táto omša je často natáčaná rôznymi televíziami a neskôr je aj uverejnená a vysielaná po celom svete.
Zdroj: ČoJee!? | Foto: kamkam.eu, ludor.sk, unsplash.com
