Rozhovor: Cítim sa oveľa lepšie, keď som celá pomaľovaná.

Lenka Flešárová z Bardejova sa venuje facepaintingu už od svojich táborových čias. Líčenie sa jej dostalo pod kožu a z detskej zábavky to prerástlo v profesionálny sen. My sme ju vyspovedali a zistili, ako sa k tomu dostala, či to, čo potrebujete na to, aby ste to mohli skúsiť aj vy. 

Lenka, ty sa venuješ facepaintingu a SFX. Ako si sa k tomu dostala? 

Začala som sa venovať maľovaniu na tvár, facepaintingu,keď som robila animárotku v tábore. Páčilo sa im ako maľujem, tak ma začali brať na jarmoky a všelijaké akcie kresliť na tvár. Nejako ma to potom zaujalo a chcela som sa dozvedieť viac a viac. Chcela som robiť lepší bodypainting a facepainting. Potom som našla SFX, ktoré sa mi veľmi páčilo. A tak nejako z každého rožku trošku. Aj líčenie, aj toto, ale nedá sa všetko vedieť naraz. 

Spomenula si rôzne druhy umeleckého mejkapu. Ako sa vlastne delí? 

Celkovo sa mejkap delí, jednoduchšie povedané, na taký obyčajný, denný mejkap. Ten čo nosíš každý deň, aby si nevyzerala ako “strašidlo”. Potom je facepainting a po ňom ide bodypainting. Je to vyšší level, pretože musíš pomaľovať celé telo. A tak je ešte SFX, čo sú tie, ako keby protetické masky, ktoré sa nasadzujú. Vyrobia sa a potom ich iba domaľuješ. Raz keď som bola na jednej výstave makeup artistov, tak tam jeden vysvetľoval, že nemôžeš začať od konca. Napríklad, že by si začala protetickým mejkapom a potom sa naučila líčiť. Vždy musíš začať postupne od toho najľahšieho. Mejkap, facepainting a SFX. Pretože každé niečo obsahuje a navzájom sa to prepája. 

Čo všetko človek potrebuje na to, aby sa mohol začať venovať umeleckému mejkapu? 

Prvé čo potrebuješ, je veľká kreativita, lebo nie je pekné, keď niekoho kopíruješ. Nemusíš ani veľmi pekne kresliť, pretože aj jednoduché veci sú krásne. A najmä musíš mať veľa trpezlivosti a času. Napríklad niektoré také výtvory mi trvá namaľovať aj štyri hodiny. Ak nemáš štyri hodiny času, tak to asi nepôjde. 

A ako vyzerá tvoja príprava na maľovanie? 

Väčšinou je to také, že si otvorím farby, všetko si vybalím a začnem robiť čo mi napadne. Nemusíš mať ani toľko farieb, koľko mám ja, že z každého druhu. Keď máš základné farby, to ti stačí. Pekný facepainting urobíš aj s obyčajným mejkapom. Potrebuješ farby a veľa času. Napríklad, keď som išla teraz na súťaž do Bratislavy, tak tam sme už mali tému divadlo. Vtedy som robila všelijaké náčrty, spísala som si čo potrebujem. Robila som asi tri náčrty, že ako to bude vyzerať. Potrebuješ tam aj modelku a na nej si to aspoň raz vyskúšať. 

Čiže pred nejakou súťažou je tá príprava dôslednejšia, oproti tomu keď vytváraš niečo na instagram? 

Áno, to určite, pretože je to aj veľký stres. Ja som sa napríklad pripravovala mesiac predtým. Robila som všelijaké náčrty, dokonca aj kostým tam musel byť. Keď som bola na tej súťaži, videla som, že tí účastníci mali so sebou papier, tam náčrt a čo majú ešte povedať. Ty musíš obhájiť svoju maľbu. Ja som tam nemala nič pripravené, tak som hovorila iba tak z hlavy. 

Odkiaľ vlastne berieš inšpiráciu na svoje líčenia? 

Ja som najviac kreatívna, keď som smutná alebo nahnevaná. Ale samozrejme sa nechávam inšpirovať aj tým čo je na internete, na Instagrame, Pintereste a podobne. No je to tiež o tom, že máš nejakú inšpiráciu, napríklad uvidíš nejakú fotku. Musíš to úplne premeniť, ono ťa to môže iba inšpirovať, pretože keď urobíš to isté, kópiu, tak to nie je pekné.

Kde sa vidíš v budúcnosti? Čo je taký tvoj profesionálny sen? 

Ja som vždy snívala o tom, že pôjdem na školu do Londýna. Tam je veľa takých cinema school a makeup art school. Chcela by som vyštudovať takúto školu, len je to veľmi drahé. A potom by som sa chcela dostať niekde do divadla alebo nejakého filmu, ale to nie je reálne. 

A nie je na Slovensku nejaká podobná škola? 

Je taká jedna v Bratislave, ktorá by sa k tomu aspoň približovala. Stredná škola, kde sa dá študovať umelecký mejkap. Páči sa mi to, že ich to tam učia, chodia aj na súťaže a snažia sa tým žiakom ukázať, ako to je v realite. Tam si idem urobiť nadstavbu, aj keď vyštuduješ umelecký mejkap a kde s tým pôjdeš? Len do zahraničia, tu na Slovensku ťa, len tak nevezmú.

Vedela by si teda v budúcnosti predstaviť, že by si bola iba vizážistka alebo sa chceš výlučne venovať umeleckému líčeniu? 

Určite by som sa chcela venovať umeleckému mejkapu, SFX, lenže u nás je ťažké sa k tomu dostať. Jedna vizážistka, ktorá sa tomu venuje, mi povedala, že je to ako keby v rodine a ide to z pokolenia na pokolenie. Tak sa k tomu dostaneš, keď sa narodíš v tej rodine. Najskôr by som asi zvládla robiť vizážistku, kozmetičku a také veci. 

Spomenula si, že u nás je to ťažké v tejto oblasti. Aká je tu komunita ľudí, ktorí sa tomu venujú? Nestal sa umelecký mejkap populárnejším vďaka sociálnym sieťam? 

Áno, ľudia o tom vedia aj robia tie líčenia, aj všetko, ale väčšinou iba pre seba doma. Napríklad v zahraničí máš všelijaké akcie, súťaže a tak. U nás to je, všetko je samozrejme v Bratislave. Tam som si našla komunitu bodypainterov a modeliek. Takto sa všetci prepájame, že ak je nejaká súťaž, tak mu niektorá pôjde robiť modelku a naopak. Tak sme nejako spojení, ale nie je to ešte nejaké rozšírené. Nie su tu také možnosti ani trh. 

A ako to vníma tvoje okolie, keď skúšaš napríklad SFX alebo nejaký umelecký mejkap? Nepohoršujú sa nad tým? 

Vieš čo, prvýkrát keď som si dala modré vlasy, bola som na strednej škole a ja som sa bála. Lebo ja som vyšla von a cítila som sa, tak wau, super. Ani mi nevadilo, že na mňa jedno dievčatko ukázalo, že: “Mamí, to ona je morská panna? Má modré vlasy.” Bolo to také zlaté. Ale keď som išla do školy, tak som sa veľmi bála, že aké budú komentáre, čo povedia. Toho som sa bála. Na začiatku to bolo, že sa tak nenamaľujem, lebo sa bojím čo povedia. A teraz postupom času to tak vykvitlo, že mi to je jedno. Mne je tak príjemne, tak mi to je jedno. 

Celkovo potom, čo pre teba znamená mejkap? 

Najviac sa mi páči, že v realite ma vidíš takúto, ale keď sa pozrieš na Instagram, tak ani by si nevedela, že som to ja. Mejkap má takú silu, že dokáže úplne pretransformovať človeka. Aj sa cítim nejako lepšie, keď môžem nejako zmeniť tvár, vyzerať stále inak. Cítim sa oveľa lepšie, keď som celá pomaľovaná, pretože tam vtedy to čo cítim, tak dám na seba. A to je to, že ukáže ľuďom ako sa cítim, aj keď nevedia a vidia iba ako vyzerám. 

Čítajte ďalej

JOIN THE DISCUSSION