Nikdy nechodila na žiadnu umeleckú školu so zameraním na maľbu, neabsolvovala žiadny maliarsky kurz, je samoukom. Reč je o 20-ročnej študentke z malej dedinky v časti Zamagurie. Talentovaná Ivona Irhová nám prezradila, ako sa z maľovania v izbe prepracovala až k predávaniu svojich vlastných obrazov.

Ako si sa dostala k maľovaniu a čo ťa k tomu viedlo?

Odmalička som si kreslila pastelkami, najradšej som čmárala zvieratá, najmä kone. Tie kresby boli len tak z hlavy, bez nejakej predlohy. Prvú “vážnejšiu” kresbu som nakreslila asi ako 12-ročná, keď mi ocko ukázal jednu starú kresbu jeleňa a ja som ju celkom pekne prekreslila. Všetci boli z toho unesení! Nebolo to nič extra, ale na to, čo som predtým kreslila, to bolo o dosť lepšie. Prišla som na to, že nemusím kresliť len z hlavy, ale môžem skúsiť použiť aj nejakú predlohu, a tak sa začala moja cesta kreslenia portrétov podľa fotky.

Portréty ľudí som kreslila naozaj veľmi dlho. Na základnej škole na druhom stupni malo veľa detí moje kresby hokejistov, futbalistov, speváčok a herečiek, ktoré som im nakreslila len tak, pre radosť. Postupne som sa v kreslení zlepšovala a keď som mala 15 rokov, začala som kresliť portréty aj na objednávku. Úprimne, veľmi ma to nebavilo, nikde som sa tým neposúvala a potom som zas mala obdobie, kedy som asi dva roky nekreslila vôbec. Samozrejme, pre seba som si sem-tam trochu čmárala, ale len veľmi zriedka.

S maľovaním som začala znova až po maturite, keď som si kúpila moje prvé olejové farby a bola to láska na prvý pohľad! Olejovými farbami maľujem úplne iné veci, vyhýbam sa portrétom a maľujem skôr krajinky, pretože toto ma baví oveľa viac ako kresliť tváre na papier.

Kedy si prišla na to, že máš na maľovanie naozaj talent?

Neviem, nenazvala by som to asi talent, skôr mám cit pre detail. Viem si všimnúť jednotlivé tvary, svetlá, farby a preniesť ich na môj obraz. A aj keď nejaký talent mám, myslím si, že bez kopy hodín strávených nad výkresom by som ani zďaleka nevedela kresliť tak, ako kreslím teraz. Talent je pre mňa z väčšej časti len drina a čas strávený danou činnosťou. Iste, niekto má predispozície napríklad na šport, ale ak nebude trénovať, tak skončí len s tými predispozíciami a nebude v tom športe dobrý. A takisto je to aj s umením.

Čo sa týka detských čias, bola si ten typ, čo čmáral kadejaké vzory alebo už vtedy si vedela pekne kresliť?

Rodičia mi už vtedy vraveli, že kreslím naozaj pekne. Keď sa však na to pozriem spätne, tak to boli skôr také detské obrázky, nie úplne čmáranice, ale ani nič svetoborné.

Čím zvyčajne maľuješ?

Vyskúšala som už viacero techník ako klasická kresba ceruzou, uhlíkom, dry brush, temperové a vodové farby, digitálnu kresbu pomocou grafického tabletu, akryl a olej. Momentálne sa venujem len olejomaľbe a snažím sa zlepšiť v digitálnej kresbe, obe techniky ma totiž veľmi bavia.

Takisto mám v pláne sa trochu povenovať aj maľbe akrylom, ale na to potrebujem kvalitnejšie farby, lebo tie, čo mám momentálne doma, ma od tejto techniky skôr odrádzajú. Sú lacné a nekvalitné, aj preto sa mi s nimi nemaľuje dobre. Sem-tam si ešte niečo nakreslím na papier, ale to sú skôr len také skice. Úprimne, už sa veľmi neplánujem vrátiť naspäť ku kresleniu portrétov na výkres. Ak budem niekedy kresliť portréty, tak digitálne, prípadne vo výnimkách aj olejom.

Kde vznikajú tvoje obrazy?

Doma, v mojej izbe. Zatiaľ som nemala možnosť maľovať inde, ale mám aj taký poľný stojan. Keď bolo cez leto teplo, vyšla som so všetkými nástrojmi von a maľovala tam. Väčšinou do polhodiny začalo pršať! Čo sa týka digitálnej kresby alebo klasickej kresby, tak to samozrejme môžem robiť hocikde, stačí mi na to notebook a tablet, prípadne papier a ceruza.

Čo ťa inšpiruje, respektíve motivuje k maľovaniu?

To je zaujímavá otázka. Najskôr asi to, že ma to veľmi baví. V maľbe som sa naozaj našla a keď vidím nejaký pokrok, tak ma to veľmi teší. Mám vyhliadnutých aj nafotených kopec obrázkov, ktoré by som chcela namaľovať. Stále len pribúdajú a ja na to nemám kvôli škole čas. Tak sa teším ako malé dieťa, kedy už budú prázdniny a môžem si konečne maľovať!

Takisto sa chcem zlepšovať v tom, čo robím. Keď vidím, ako maľujú ostatní profi umelci, chcela by som sa tomu priblížiť aj ja a možno sa skúsiť maľovaním aj živiť. Je síce ťažké byť umelcom na voľnej nohe, ale myslím si, že všetko sa dá, ak tomu človek naozaj verí a pracuje na tom!

Sú tvoje obrazy aj na predaj? Máš nejakých zákazníkov, ktorí by si od teba radi odkúpili tvoje diela?

Áno, väčšina mojich novších obrazov (olejomalieb) už je na predaj. Cez leto sa venujem aj obrazom na objednávku. Niektorí zákazníci ma už kontaktovali aj dvakrát, dokonca trikrát! Chceli odo mňa namaľovať ďalší obraz.

Ktorý z tvojich obrazov je pre teba najbližší?

Pravdepodobne to bude moja prvá olejomaľba, zimná krajinka za súmraku, ktorú som maľovala s veľmi malou dušičkou na to najmenšie plátno, aké sa dalo zohnať (20x20cm), aby som nezničila nejaké veľké plátno a nemala tak veľkú škodu. Nebudem klamať, niektoré časti obrazu som párkrát premaľovávala, ale ten výsledok sa mi veľmi páči a tento obraz nakoniec vôbec nie je doriadený. Nikdy ho nepredám, aj keď už oňho bol záujem.

Ak sa vám Ivonina tvorba zapáčila, bežte ju podporiť.
Prikladám odkazy, kde ju môžete nájsť, poprípade si od nej nejaký obraz odkúpiť:
http://www.ivonasart.sk/
https://www.instagram.com/ivonasart/
https://www.facebook.com/ivonasart

Ďakujem za rozhovor! 🙂

Zdroj: ČoJee!? | Foto: archív Ivony Irhovej