UČITEĽSTVO je povolanie, bez ktorého by sme sa v živote zaobišli len veľmi ťažko. Výchova a vzdelávanie detí je nevyhnutnou súčasťou života každého jedného z nás. Nie nadarmo sa hovorí, že deti sú zmyslom života a svetielkom nádeje aj na konci toho najtmavšieho tunela.
Blanka Mesíková je učiteľkou v špeciálnej materskej škole a zhodou okolností aj osoba mne najbližšia. Nie je len skvelou pedagogičkou, ale aj najlepšou mamou na svete. Ihneď po skončení strednej pedagogickej školy v Modre sa vydala cestou učiteľstva, po ktorej už od svojho útleho detstva túžila. Rozhovor o jej životnej ceste bol pre mňa osobne veľkou inšpiráciou a motiváciou.
Reálne fotografie z prostredia špeciálnej materskej školy som uverejniť nemohla, preto pridávam všeobecné fotografie. Slovné výpovede diplomovanej špecialistky sú však pravdivé a aktuálne.
1.Odkedy sa venuješ oblasti školstva?
„Oblasti školstva sa venujem od roku 1993, kedy som ukončila pedagogickú školu v Modre a hneď po maturite som nastúpila pracovať ako učiteľka predprimárneho vzdelávania v materskej škole.“
2.Čím ťa práve učiteľstvo v MŠ oslovilo?
„Predsa samotnými deťmi. Deti sú nevyspytateľné, úžasné, dobrosrdečné a hlavne deti nikdy neklamú. Čo si myslia tak to dajú najavo, sú úprimné.“
3.Prečo si nenastúpila ihneď po úspešnej maturite na vysokoškolské štúdium?
„Aj som chcela, aj som išla na skúšky na dve vysoké školy, aj som ich úspešne urobila, aj ma prijali, ale nakoniec neviem prečo, niečo sa vo mne zlomilo a rozhodla som sa, že chcem priamo s deťmi pracovať. Tak som nastúpila rovno na výkon svojej práce.“
4.Koľko rokov si pracovala v bežnej materskej škole na pozícií učiteľky?
„V klasickej materskej škole som pracovala od roku 1993 do 2013. Potom som vyskúšala súkromnú materskú školu, kde som pracovala 3 roky a teraz už štvrtý rok pôsobím v špeciálnej materskej škole.“
5.Čo ťa viedlo po toľkých rokoch k tejto radikálnej zmene? Ako ťa vôbec napadlo skúsiť sa uplatniť v špeciálnej materskej škole?
„V klasickom predprimárnom vzdelávaní som sa nemala podľa môjho osobného názoru už kde ďalej posúvať. Mali sme plánovanie, odučila som deti, vedela som prakticky dopredu predvídať, čo urobia a čo nie. Chcela som vyskúšať aj niečo, kde by som prišla do škôlky s tým, že nebudem vedieť ako zareagovať, keď budú deti robiť niečo zvláštne, iné ako deti v bežnej materskej škole.
6.Oľutovala si s odstupom času svoje rozhodnutie?
„V živote nikdy. Myslím si, že som našla cieľ svojej cesty v tomto živote. Tieto deti sú skutočne úžasné.“
7.Vidíš v práci so znevýhodnenými deťmi väčší potenciál, ako pri práci s deťmi intaktnými?
„Jednoznačne áno. Intaktná spoločnosť detí je vzdelávaná prakticky aj doma v rodinnom prostredí, pretože tieto deti mentálne zdravé, vnímajú aj rodičov, dokážu sa s nimi porozprávať, počúvať ich a uvedomujú si dôsledky svojho konania. Niektoré deti v špeciálnej materskej škole si neuvedomujú dôsledky svojho konania, ale sú zároveň nevyspytateľné. Pri nich nikdy neviete, že ako prídu ráno naladené. Či prídu negatívne, pozitívne naladené. Zrazu si len uvedomíte, že teraz asi nastane problém. Lebo ak príde dieťa v špeciálnej materskej škole negatívne naladené, závisí to samozrejme aj od jeho diagnózy. Ja osobne pracujem v triede s deťmi s NKS. V triede mám aj DMO, mám tam aj vysokofunkčného autistu, sú tam deti s ADHD a ADD, čiže ich správanie je naozaj nevyspytateľné. A práve toto ma fascinuje, že keď prídu negatívne naladené a ja sa snažím nájsť behom pár sekúnd, snažím sa v myšlienkach prísť na to, aké stanovisko k nim zaujať. Keď sa mi to podarí, je to niečo úžasné, čo nedokážem opísať slovami a ani to nikto nepochopí, pokým si to nezažije na vlastnej koži.“
8.S akými deťmi je práca náročnejšia? S deťmi, ktoré trpia autizmom, alebo deťmi s narušenou komunikačnou schopnosťou?
„Toto sa nedá presne popísať. Mám autistu, ktorý je vysokofunkčný, toto dieťa sa verbálne vyjadruje. Má veľmi dobré porozumenie, takže s ním sa dá komunikovať. Napriek tomu má však záchvaty agresivity , je neempatický k deťom, hádže po ostatných deťoch hračky. Na druhej strane je typ autizmu, kde sa deti nevyjadrujú verbálne, ale sú tichučké, dobručké, akurát majú svoj denný režim, teraz presne musí byť toto takto, teraz musím ísť papať a podobne. Ak je dieťa nespokojné, dáva to najavo tichým plačom, nehádže sa o zem. Je to veľmi ťažko hodnotiť.“
9.Je pravda, že pri nástupe do špeciálneho zariadenia si musela navštevovať večernú pedagogickú školu v Trnave?
„Áno, to bolo aj samotnou podmienkou, že do štyroch rokov pôsobenia v tomto zariadení si musím urobiť vyššie odborné vzdelanie zo špeciálnej pedagogiky , ktoré som ukončila minulý rok s tým, že som dostala aj diplom diplomovaného špecialistu pod skratkou DiS. Mám otvorené dvere na celom svete či už do reedukačných a diagnostických centier. A taktiež sa môžem uplatniť v akejkoľvek škole, ktorá sa venuje zdravotne znevýhodneným deťom.“
Zdroj: ČoJee!?| Foto: tech.sme.sk/autor: Denisa Ballová
