V roku 1991 japonská spoločnosť SEGA vypustila do sveta hier modrého ježka Sonica, ktorý sa hýbal nadpriemernou rýchlosťou, zbieral prstene a maril zločinné plány doktora Robotnika. Odvtedy sa modrý ježko objavil v nespočetnom množstve hier, komiksov, seriálov. A teraz dostáva aj svoj prvý hraný film. Dopadol tento film dobre, alebo ide o ďalší dôkaz, že filmy podľa hier sú katastrofy?
Tom Wachowski (James Marsden) je šerifom v ospalom zapádakove, kde rieši maličkosti. Sníva o tom, že raz sa dostane do San Francisca a stane sa skutočným policajtom. Jedného dňa vo svojej stodole objaví divné modré stvorenie, ktoré je rýchle, tvrdí o sebe že je ježkom a volá sa Sonic(Ben Schwartz). Potrebuje pomoc a Tom mu ju ponúkne. Nebude to ale ľahké, pretože po Sonicovi pasie geniálny psychotický doktor Robotnik (Jim Carrey), ktorý má v zásobe armádu smrtiacich robotov.
Podľa popisu je jasné, že film sa radí skôr medzi detské, ale šancu si ho užiť majú aj staršie ročníky. Hlavne ak sú oboznámené s hrou a budú si všímať easter-eggy. Trailer v minulom roku rozvíril vody internetu, keďže Sonic vyzeral hrozne, vtipy trápne a jediná vec, ktorú ľudia chválili bol Carrey. Film bol aj preto presunutý na tento rok a je to len a len dobre. Sonic vyzerá omnoho lepšie, vtipy sú detské, ale nie trápne (i keď sa jeden-dva také nájdu) a Carrey je stále super. Je vidieť, že si rolu Dr. Robotnika užíva, je preexponovaný, strúha grimasy a ja som si spomenul na filmy ako Ace Ventura, Batman Forever alebo Maska. Ak ste mali radi Carreyho v týchto filmoch, nič sa nezmení. A to platí aj v prípade, ak ste mu nikdy na chuť neprišli. Bolo by ale nespravodlivé nespomenúť aj iných hercov. James Marsden je sympaťák a chémia medzi jeho Tomom Wachowskim a Sonicom je zvládnutá dobre. Sonic je proste nadšený z nášho sveta a Tom netuší, ako sa do celej šlamastiky dostal a hlavne, ako sa dostať z nej.
Keďže ide o film s rýchlo sa pohybujúcou postavou, tak po vzore scén z posledných X-Men filmov, sa dočkáme aj spomalených scén. Tie nie sú tak pamätné, aj vďaka zvolenej hudbe, ktorá nevyniká. V iných scénach sa ale hudbu zvoliť celkom podarilo.
Čo sa týka mýtu o neúspešných filmoch podľa hier, tak ten Sonic celkom búra. Ide o pohodovú rodinnú komédiu, ktorá rýchlo ubehne (v prípade Sonica to ani ináč nejde).
P.S. Ani ten slovenský dabing nie je tak príšerný, ako by si jeden očakával.
