Spojené kráľovstvo nepošle najvyšších predstaviteľov na zimné olympijské hry v Pekingu. Pridá sa tak k USA, Austrálii a Kanade.
„V skutočnosti dôjde k diplomatickému bojkotu,“ hovorí premiér Boris Johnson o rozhodnutí pripojiť Spojené kráľovstvo k rozhodnutiu Spojených štátov. Prejavia tak nespokojnosť s porušovaním ľudských práv v Číne.
Bojkot zo strany Británie znamená, že športovci budú môcť súťažiť. Avšak zároveň poskytuje krajine spôsob, ako verejne odsúdiť Čínu za porušovanie ľudských práv. Diplomatický bojkot ohlásili aj Austrália a Litva.
Neskôr v stredu kanadský premiér Justin Trudeau povedal, že jeho krajina bude nasledovať ich príklad. „Nemyslím si, že je to pre Čínu prekvapením.“ Dodal, že rozhodnutie pripojiť sa k diplomatickému bojkotu je „pokračovaním vyjadrovania našich hlbokých obáv z porušovania ľudských práv“.
Johnson sa najprv zarazil, keď sa ho v parlamente opýtali, či Británia plánuje pripojiť sa k formálnemu diplomatickému bojkotu. Povedal: „Nepodporujeme športové bojkoty“, ale potom potvrdil, že neplánujú účasť ministrov.
Zákonodarcovia zatlačili na pána Johnsona v tejto záležitosti. Nakoniec pripustil, že opatrenia v skutočnosti predstavovali bojkot, čím ukázal svoju neochotu oficiálne uraziť Čínu rovnakým spôsobom ako Spojené štáty.
„Zimné olympijské hry v Pekingu budú prakticky diplomaticky bojkotované, neočakáva sa účasť žiadnych ministrov,“ povedal Johnson.
„Nemyslím si, že športové bojkoty sú rozumné.“
„Podporujem požiadavku, aby vláda Spojeného kráľovstva zasiahla proti tomuto diktátorskému, brutálnemu čínskemu režimu. Režim prenasleduje každého od kresťanov až po Tibeťanov, terorizuje Ujgurov.“ Ian Duncan Smith vyzval Britániu, aby nasledovala príklad Spojených štátov.
Johnson povedal, že bez váhania upozornil na tieto problémy s Čínou. Dodal, že tak urobil počas svojho posledného rozhovoru s čínskym vodcom Si Ťin-pchingom.
Zdá sa, že hrozba diplomatického odmietnutia Peking znervózňuje. Zdá sa, že slovo „bojkot“ bolo zakázané v online vyhľadávaní po tom, čo to Spojené štáty oznámili.
Správy v čínskych štátnych médiách boli kritické k tomu, čo niektorí tvrdili, že je spolitizovanie športového podujatia spôsobom, ktorý je v rozpore s olympijským duchom.
V medzinárodnom spoločenstve existuje tlak, aby sa Čína zodpovedala za celý rad problémov. A to vrátane zneužívania Ujgurov a iných moslimov v Sin-ťiangu a zásahu proti prodemokratickým aktivistom v Hongkongu.
Keď sa tenisová hviezda Peng Shuai minulý mesiac stratila z verejného života po tom, čo obvinila najvyššieho predstaviteľa komunistickej strany zo sexuálneho napadnutia, výzvy na zodpovednosť nabrali na intenzite.
Otázkou zostáva, či sa k diplomatickej akcii pripoja aj ďalšie krajiny. Európske štáty, ktoré ostro kritizujú politiku Pekingu, stoja pred ťažkým rozhodnutím. Zatiaľ čo Európska únia je hlasnou kritikou porušovania ľudských práv v Číne – a Európsky parlament tento rok prijal nezáväznú rezolúciu vyzývajúcu diplomatických predstaviteľov, aby bojkotovali zimné olympijské hry – mnohé členské krajiny majú s Pekingom rozsiahle obchodné vzťahy, ktoré si neželajú ohroziť.
Vo štvrtok vynesie svoj rozsudok nezávislý tribunál, ktorý v Londýne usporiadal sériu pojednávaní o tvrdeniach o čínskom zneužívaní moslimov v regióne Sin-ťiang. Hoci tribunál nemá žiadnu vládnu podporu ani zákonnú právomoc, mohlo by to zvýšiť napätie medzi Britániou a Čínou.
Mohlo by Vás zaujímať:
Zdroje: nytimes.com | Foto: bbc, cbc, nytimes, marca, ecrparty