Nakupovanie kvetov, zapaľovanie kahancov a návšteva cintorína. To nás čaká už o dva týždne, kedy nám v kalendári 1.11. zasvieti Sviatok všetkých svätých. Hoci sú tieto sviatky vždy veľmi smutné a pochmúrne, netreba na ne zabúdať. Vždy si ich treba s radosťou pripomenúť, pretože si uctievame našich milovaných, ktorí odišli na večnosť.
Aspoň tento deň v roku, treba zavítať na cintorín, pomodliť sa za duše našich najbližších a plamienkom sviečky im preukázať našu úctu a vďaku. Každý rok navštevujem aj s rodinou cintoríny, bez výnimky počasia. Či už svieti slnko, prší, alebo sneží. V tento deň nás nič nikdy neodradí.
Nedá mi nespomenúť moju milovanú prababku, ktorá nám odišla na večnosť pred piatimi rokmi. Možno si niekto povie, prečo spomínam práve ju. Z veľmi jednoduchého dôvodu. Túto skvelú ženu si budem navždy pamätať len v tom najlepšom duchu. Hoci to bola moja prababka, mala som k nej rovnako blízko ako k svojím starým rodičom. Bola to žena s veľkým a láskavým srdcom, ktorá napriek svojim zdravotným ťažkostiam zvládala svoj ťažký život vždy s humorom a úsmevom.
Nikdy nezabudnem na jej vtipné hlášky, na jej životné rady, na jej láskyplnú starostlivosť, no predovšetkým na jej výborné „chlpaté chalušky”, ktorých nám bolo vždy málo. Každý z rodiny sa pokúšal inšpirovať sa jej receptom, no pravda je taká, že žiadny výtvor nebol ako od nej. Dobroty so štipkou lásky vedela urobiť len ona. Hoci mala krásnych 89 rokov, ako jej pravnučka som sa s ňou dokázala rozprávať na akúkoľvek tému. Dokázali sme spolu presedieť aj celé hodiny.
Každý rok, keď ju idem navštíviť na cintorín tak sa neubránim slzám. Pred jej pomníkom sa mi vždy vybaví mnoho zážitkov a spomienok na túto skvelú ženu s veľkým srdcom. Možno sa to niekomu bude zdať hlúpe, no priznám sa, že nechýba ani krátky rozhovor, v ktorom sa jej vždy so všetkým zdôverím a vyžalujem. Verím tomu, že niekde tam hore ma počuje a dokáže mi podať pomocnú ruku.
V súčasnosti si mnoho mladých ľudí neplní svoje povinnosti na tento sviatok. Práve preto by som ich chcela vyzvať k tomu, aby vstali od mobilov a počítačov a šli zapáliť jedinú sviečku na hrob človeka, s ktorým prežili časť svojho života. Nezabúdajme, že práve ten človek nám možno daroval časť toho svojho, tak si ho uctime aspoň úprimným plamienkom sviečky.
Zdroj: ČoJee.sk|Foto: generalibalans.sk
