S najväčšou pravdepodobnosťou sa čoskoro dočkáme konca kórejskej vojny. Kým sa k tomu dostaneme, obe strany si diktujú svoje podmienky. O čo ide?
Severná a Južná Kórea, USA a Čína viac-menej súhlasia s vyhlásením formálneho ukončenia kórejskej vojny, ktorá by sa skončila prímerím.
Kórejská vojna, ktorá trvala od roku 1950 do roku 1953, rozdelila polostrov na dve časti. Severná a Južná Kórea sú odvtedy technicky vo vojne. Podporujú ich Čína a USA.
Vojna sa začala vpádom cez 38. rovnobežku, hranicu medzi Severnou a Južnou Kóreou, v 1950 roku 75 000 vojakmi z komunistického severu. Americké jednotky podporujúce Juh sa v nasledujúcich mesiacoch zapojili do vojny. Severokórejčania, ktorých podporovala Čína a ZSSR, boli teda zatlačení späť. Nasledovala krvavá situácia a v júli 1953 USA a Severná Kórea podpísali prímerie. V konflikte prišlo o život 5 miliónov vojakov a civilistov.
Skutočné rozhovory sa však ešte neudiali kvôli požiadavkám Severnej Kórey, hovorí juhokórejský prezident, Moon Jae-In.
Po tom, ako sa angažovanosť so Severom stala základným kameňom jeho predsedníctva, sa pán Moon dlho zasadzoval za formálne vyhlásenie o ukončení konfliktu. Pozorovatelia sa však domnievajú, že by to bolo veľmi ťažké dosiahnuť.
Prezident Moon je momentálne na návšteve Austrálie. Tam hovoril na spoločnej tlačovej konferencii v Canberre aj s austrálskym premiérom Scottom Morrisonom.
Ako sme sa k takýmto správam teda dostali?
V septembri Kim Yo-jong, mocná sestra severokórejského vodcu Kim Jong-una, naznačila, že jej krajina by bola otvorená rozhovorom. To však len v prípade, ak USA upustí od toho, čo nazvala „nepriateľskou politikou“ voči nim.
Severná Kórea neustále namieta proti prítomnosti amerických jednotiek v Južnej Kórei; spoločné vojenské cvičenia, ktoré sa každoročne konajú medzi USA a Južnou Kóreou; ako aj sankcie pod vedením USA proti severokórejskému zbrojnému programu.
USA však opakovane povedali, že Severná Kórea sa musí najprv vzdať svojich jadrových zbraní. Až potom budú zrušené akékoľvek sankcie.
V pondelok Moon povedal, že Severná Kórea naďalej kladie túto požiadavku ako podmienku diskusií.
„Preto si nemôžeme sadnúť a diskutovať o deklarácii… dúfame, že sa rokovania začnú,“ povedal.
Z úradu odchádza v marci po piatich rokoch úprimných prosieb o nastolenie trvalého mieru na Kórejskom polostrove. A napriek tomu zostáva Severná Kórea odrezaná viac ako kedykoľvek predtým. Zdá sa, že dni podávania rúk a sľubov medzi Pchjongjangom a Soulom sa skončili. Na teraz.
Snaha priniesť na stôl dohodu o ukončení vojny je poslednou nádejou Moon Jae-ina.
Čelí však veľkým výzvam. Zdá sa, že Spojené štáty sú týmto nápadom menej nadšené. Zdá sa, že Bidenova administratíva o tom s radosťou hovorí a samozrejme nikto si neželá trvalý vojnový stav na polostrove. Niektorí sa však domnievajú, že dohoda by odmenila Kim Jong-una bez toho, aby na oplátku dostala nejaké záruky.
Tí, ktorí sú za, tvrdia, že dohoda je diplomatickým gestom – východiskovým bodom na poskytnutie bezpečnostných záruk Severnej Kórei. Tí, ktorí sú proti, tvrdia, že Pchjongjang by to mohol použiť na vyžiadanie stiahnutia 28 500 amerických vojakov z Južnej Kórey a ukončenie každoročných spoločných vojenských cvičení medzi USA a Južnou Kóreou.
Severokórejské štátne médiá tiež označili tento nápad za „predčasný“.
Prezident Moon má väčší problém. Južná Kórea nepodpísala prímerie. Táto dohoda o konci vojny nie je jeho darom, ktorý by dal historickým knihám. Môže sa neustále snažiť priviesť všetky strany k stolu, ale prinútiť ich, aby súhlasili s podrobnosťami, by bolo diplomatickým ekvivalentom výstupu na Everest.
Mohlo by Vás zaujímať:
Zdroje: bbc.com Foto: dw, pbs, thestraitstimes, aspi strategist, usembassyseoul, time
