Keď spomeniem vysokú školu, každému väčšinou napadne učenie a nadobúdanie nových vedomostí. Sčasti je to určite tak, avšak je za tým aj kopec iných starostí a povinností. Stretli ste sa už niekedy s človekom, od ktorého ste počuli, že študentský život je jednoduchý a bezstarostný? Ja áno, a nie raz.
Pravda je však úplne iná. Ten, kto študuje/ študoval na vysokej škole mi dá určite za pravdu. Keďže už štvrtý rok sa aktívne venujem vysokoškolskému štúdiu, veľmi dobre viem, ako to chodí. Keď som nastúpila ako prváčka, mala som to naozaj veľmi ťažké. Odchod od rodičov, z ktorými som bola neustále, bývanie na internáte s novými priateľmi, iný spôsob učenia, no predovšetkých zodpovednosť postarať sa sama o seba. Postupne som sa však na všetky tieto okolnosti úspešne zadaptovala a život na internáte som si veľmi obľúbila. Rôzne študentské podujatia, akcie, návšteva divadla či kina. Nie však všetko je len o zábave a užívaní si. Každá vec si vyžaduje aj obetu, pretože nič nie je v dnešnej dobe zadarmo.
Popri svojom štúdiu na vysokej škole som sa pokúšala nájsť si aj brigádu. V momente, keď som ju našla, začala som aktívne a zodpovedne brigádovať a privyrábať si peniaze, ktoré sú v súčasnosti naozaj nevyhnutné. Celé dni škola, prednášky, semináre a návšteva knižnice. Človek by si povedal, že WAU! A po škole nastupuje zaslúžený oddych. Opak je však pravdou.
Mnoho študentov je cieľavedomých, zodpovedných a chcú si samostatne zarobiť peniaze, aby nemuseli pýtať financie od rodičov, ktorí žijú z výplaty do výplaty. To vždy bol a naďalej je aj môj prípad.
Môj typický školský týždeň vyzeral vždy veľmi zaujímavo. Ráno som vždy skoro vstávala, pretože nie je žiadnym tajomstvom, že ženám trvá úprava do školy vždy dlhšie ako samotným mužom. V škole som vždy strávila more času a ihneď po prednáškach som utekala do knižnice, ktorú som veľmi obľubovala. Tam som vždy strávila aj celé hodiny. Z knižnice som rýchlo dorazila na internát, najedla som sa a pomaly som si razila cestu mestom. Nie však na žiadnu prechádzku, či výlet. Brigáda volá! Každý deň som pracovala od 14:00- 22:30 a na internát som dorazila vždy okolo 23:00 hod.
Rýchlo som merala cestu do sprchy, navečeriala som sa, nastavila budík a zaľahla. Ako som už neraz spomenula, nie je študent ako študent. Ak chcete byť samostatní a nezávislí, treba preto niečo aj obetovať. Na tento režim sa však dá naozaj rýchlo zvyknúť, ak sa troška posnažíte. Akým typom študenta si Ty? Venuješ sa aktívne nejakej brigáde aj Ty!?
Zdroj: ČoJee.sk|Foto: uzitocna.pravda.sk
