Budúci nemecký kancelár, Olaf Scholz, je pre mnohých ľudí záhadou. Dokáže kráčať v topánkach jeho predchodcu?
Olaf Scholz uspel vo svojej kampani za budúceho nemeckého kancelára tým, že presvedčil voličov, že bude ako osoba, ktorú nahradí. Angela Merkelová.
Pôvodný, dobre informovaný a zdržujúci sa akéhokoľvek gesta víťazstva. Olaf Scholz nielenže znie ako odchádzajúca konzervatívna kancelárka, zdokonalil umenie stelesniť auru jej stability a pokoja. A to až do bodu, že držal ruky v jej charakteristickom diamantovom tvare.
„Je ako futbalista, ktorý študoval videá iného hráča a zmenil svoju hru,“ hovorí Robin Alexander, dlhodobý politický pozorovateľ pani Merkelovej aj pána Scholza. „Od temperamentu a politického štýlu až po výraz tváre, Scholz teraz žije ako Merkelová. Keby bol Scholz žena, nosil by nohavicové kostýmy.“
Málokedy sa nemecký vodca dostane do úradu s toľkými pálčivými krízami. Len čo začiatkom decembra zloží prísahu ako kancelár, bude sa musieť vysporiadať so vzrastajúcou pandémiou, napätím na poľsko-bieloruských hraniciach, ruským prezidentom mobilizujúcim jednotky na východnej hranici Ukrajiny, konfrontovanejšou Čínou a menej spoľahlivými Spojenými štátmi americkými.
Celoživotný sociálny demokrat je už viac ako dve desaťročia známou tvárou nemeckej politiky. Pôsobil v dvoch vládach vedených Kresťanskodemokratickou stranou pani Merkelovej. Naposledy bol jej minister financií.
Bol však aj politickým chameleónom, pragmatickým politikom, ktorý sa pohybuje naľavo a napravo tak ľahko, že je niekedy ťažké vedieť, kde stojí.
Narodil sa v Osnabrücku v severnom Nemecku a vyrastal v Hamburgu, meste, ktoré neskôr viedol ako starosta. Jeho starý otec bol železničiar, rodičia pracovali v textilke. On a jeho bratia boli prví z rodiny, ktorí išli na univerzitu.
Scholz pred dvoma rokmi prehral súboj o vedenie svojej strany s dvojicou ľavičiarov. Prekvapil a zapôsobil na niektorých zo svojich najzúrivejších kritikov, keď vytiahol „bazuku“ v hodnote stoviek miliárd eur štátnej pomoci na pomoc pracovníkov a podnikov počas pandémie.
Niektorí dúfajú, že toto – a téma jeho predvolebnej kampane zameraná na rešpekt k robotníckej triede – bol dôkazom toho, že mladý idealista, ktorý sa zmenil na postideologického centristu, sa môže vo svojich 60. rokoch opäť radikálne zmeniť.
Mohlo by Vás zaujímať:
Zdroje: nytimes.com | Foto: luzernerzeitung, france24, archyde
