Dánske ministerstvo obrany potvrdilo, že má k dispozícii desiatky fotografií špecializovanej lode SS-750 s miniponorkou plaviacej sa pod ruskou vlajkou. Zhotovené v Baltskom mori v septembri minulého roka len niekoľko dní pred výbuchmi na podmorskom plynovode Nord Stream.
Ruské plavidlo spozorovala 22. septembra dánska hliadková loď východne od ostrova Bornholm. Dánske ministerstvo obrany oficiálne potvrdilo, že z dánskej lode bolo v rovnakom čase urobených 26 fotografií lode plaviacej sa pod ruskou vlajkou.
O štyri dni neskôr vyhodili do vzduchu tri zo štyroch vetiev plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktoré sú položené na dne Baltského mora. K výbuchom došlo v blízkosti miesta, kde spozorovali danú loď.
Vojenskí experti, ktorých dánsky denník cituje, tvrdia, že tento typ plavidla by sa mohol používať na sabotáže v ponorkách.
Plavidlo SS-750 má miniponorku s chápadlami. Navrhnutú presne na operácie pod vodou, objasnil švédsky výskumník a Joakim von Braun pre Dagbladet Information.
Podľa analytika verejne dostupných dát Olivera Alexandra loď s ruskou vlajkou teoreticky mohla byť v danej oblasti z iných dôvodov. „Ale to načasovanie – byť presne v tomto čase na tomto mieste – je zvláštne,“ povedal Alexander.
Nemecké a škandinávske médiá predtým informovali, že v oblasti Baltského mora, kde následne došlo k výbuchom, sa niekoľko dní pred tým nachádzalo šesť ruských plavidiel.
Podľa citovaného dánskeho denníka 21. a 22. septembra do tej istej oblasti vyslali dánske, švédske a nemecké vojenské lode a v blízkosti sa nachádzali aj americké lode.
Takýto veľký počet hliadkujúcich lodí poukazuje na určitú odchýlku od bežného spôsobu plavby v tejto oblasti, konštatoval Dagbladet Information.
Doteraz nevysvetlené výbuchy zasiahli 26. septembra tri z celkovo štyroch potrubí plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktorými Rusko posielalo a plánovalo posielať plyn do Nemecka a ďalej do Európy.
Plynovodom Nord Stream 1 vtedy plyn neprúdil, čo Rusko odôvodňovalo nevyhnutnou údržbou. Nord Stream 2 síce dokončili, ale v dôsledku vojny na Ukrajine a protiruských sankcií ho ani neuviedli do prevádzky.
Možno ťa zaujme!?
Zdroj: TASR, redakcia ČoJee!? / Foto: Freepik
