16:29 – USA odporúčajú Američanom v Rusku „okamžite opustiť“ krajinu

Spojené štáty odporučili v pondelok Američanom nachádzajúcim sa v Rusku „ihneď odísť“, informovala agentúra AFP. Varovanie vydal americký rezort diplomacie. „Občania USA by mali zvážiť okamžitý odchod z Ruska prostredníctvom stále dostupných komerčných prostriedkov,“ uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí, ktoré už dávnejšie vyzvalo občanov USA, aby do Ruska necestovali.

Schopnosť americkej vlády poskytnúť v aktuálnej situácii pomoc občanom USA v Rusku je značne „obmedzená“, uvádza sa ďalej vo vyhlásení. Rezort diplomacie ďalej varoval pred možnosťou „obťažovania amerických občanov zo strany bezpečnostných predstaviteľov ruskej vlády“.

Najnovšie usmernenie prišlo po tom, ako Washington oznámil, že nižšie postavení zamestnanci veľvyslanectva USA v Moskve a ich rodiny sú oprávnení opustiť krajinu.

16:26 – Podľa Británie je hlavným cieľom sankcií zvrhnutie Putina, nie zmena režimu

Účelom západných sankcií uvalených na Rusko v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu je zvrhnutie ruského prezidenta Vladimira Putina. Uviedol to v pondelok hovorca britského premiéra Borisa Johnsona. Odmietol však, že hlavným cieľom sankcií je zmena režimu.

Hovorca, ktorý vystupuje anonymne, to vyhlásil na dennom brífingu po tom, ako Británia, Spojené štáty a Európska únia zaviedli voči Putinovi sériu prísnych opatrení.

„Reštrikcie, ktoré zavádzame a ktoré zavádza i veľká časť sveta, majú zvrhnúť Putinovo vládnutie. Zaviedli sme rozsiahle sankcie, naším cieľom je zasadiť Putinovi a jeho režimu finančnú ranu, aby sme zablokovali ruskú vojnovú mašinériu, ktorá sa pokúša podmaniť si demokratickú európsku krajinu,“ povedal novinárom Johnsonov hovorca, ktorého cituje tlačová agentúra AFP.

Hovorca však pod nátlakom na vysvetlenie širších cieľov sankčných opatrení uviedol: „Nesnažíme sa o nič v zmysle zmeny režimu. Hovoríme tu jasne o tom, ako zastavíme Rusko v jeho úsilí podrobiť si demokratickú krajinu. To je celé posolstvo.“

14:59 – Šojgu: Ruské strategické sily sú v osobitnom režime bojovej povinnosti

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v pondelok informoval prezidenta Vladimira Putina, že v súlade s jeho rozkazom z nedele boli riadiace stanovištia všetkých ruských jadrových síl posilnené o ďalší personál a sú v „osobitnom režime bojovej povinnosti“. Informovala o tom v pondelok agentúra AP.

Ministerstvo obrany uviedlo, že špeciálny režim výkonu služby sa vzťahuje na všetky zložky jadrových síl – raketové vojská strategického určenia s pozemnými medzikontinentálnymi balistickými raketami; Severnú a Tichomorskú flotilu, ktoré sú vybavené medzikontinentálnymi balistickými raketami odpaľovanými z ponoriek, a letectvo s flotilou strategických bombardérov schopných niesť jadrové zbrane.

Putin vydal v nedeľu rozkaz uviesť ruské jadrové sily do stavu najvyššej pohotovosti s odvolaním sa na západné sankcie a „agresívne vyhlásenia“ mocností z aliancie NATO. Podľa AP nie je bezprostredne jasné, aké konkrétne kroky toto opatrenie zahŕňa, no vyvolalo obavy, že vojna na Ukrajine by mohla viesť k väčšej a ešte nebezpečnejšej konfrontácii.

Kremeľ tvrdí, že Putin k tomuto kroku pristúpil po vyhláseniach britskej ministerky zahraničných vecí Liz Trussovej, informovala tlačová agentúra AP.

14:22 – Vznikol ruský protivojnový výbor, jeho členmi sú Chodorkovskij i Kasparov

Predstavitelia ruskej opozície a kritici Kremľa Michail Chodorkovskij, Dmitrij Gudkov a Sergej Gurijev založili ruský „protivojnový výbor“, ktorého cieľom je zjednotiť odporcov agresie Ruska voči Ukrajine. Informovala o tom v pondelok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Chodorkovskij na sociálnej sieti Facebook informoval, že protivojnový výbor Ruska je „založený na jednoduchom, ale veľmi dôležitom princípe“: ide o rozdiel medzi Rusmi, ktorí sa stali „nedobrovoľnými účastníkmi dobrodružstiev“ prezidenta Vladimira Putina, a tými, ktorí „vedome pomáhajú Putinovmu režimu v bratovražednej agresii“.

Zakladatelia výboru uvádzajú, že sa cítia byť „morálne zodpovední“ za to, že nedokázali zabrániť vojne. Dodávajú však tiež, že „priami účastníci invázie – generáli, ktorí vypracovali plán a politické vedenie Ruska – by sa mali nazývať vojnovými zločincami. „Každý z nich jednotlivo a všetci spolu musia byť za svoje činy potrestaní,“ píše sa v texte.

13:59 – Peskov: Putin pracuje na odpovedi na sankcie Západu

Ruský prezident Vladimir Putin pracuje na ekonomickej reakcii na sankcie uvalené na Rusko Západom po invázii ruských jednotiek na Ukrajinu. Uviedol to v pondelok v Kremli jeho hovorca Dmitrij Peskov. Dodal, že sankcie zavedené proti samotnému Putinovi sú zbytočné.  

Peskov podľa agentúry Reuters vysvetlil, že Rusko pripravovalo plány na možné sankcie Západu, vrátane tých najprísnejších, pomerne dlho. Existujú plány reakcie, boli vypracované a implementujú sa, keď sa objavia problémy, uviedol Peskov.

Dodal, že Putin pracuje v Kremli a má v pláne stretnúť sa napr. s guvernérkou ruskej centrálnej banky Eľvirou Nabiullinovou, ministrom financií Antonom Siluanovom i Germanom Grefom, generálnym riaditeľom banky Sberbank – najväčšej v Rusku.

USA a Európska únia sa tento víkend dohodli, že v reakcii na útok Ruska na Ukrajinu vylúčia niektoré ruské banky – vrátane Sberbank – zo systému medzibankových platieb SWIFT a zmrazia devízové rezervy ruskej centrálnej banky.

13:33 – Ukrajina: Ruské rakety zabili v Charkove desiatky ľudí, tvrdí ministerstvo vnútra

Pri ostreľovaní ukrajinského Charkova ruskou armádou zahynuli v pondelok desiatky ľudí a stovky utrpeli zranenia, uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra. Informuje o tom britský denník The Guardian a televízia Sky News.

„Na Charkov práve vystrelili grady (rakety). Desiaty mŕtvych a stovky zranených,“ napísal na Facebooku poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko.

Miestni predstavitelia tohto druhého najväčšieho ukrajinského mesta v nedeľu uviedli, že ukrajinské jednotky nad ním opäť získali plnú kontrolu po pouličných bojoch s ruskými vojakmi.

Podľa spravodajskej stanice Sky News prebiehali v uliciach Charkova ťažké boje po tom, čo v noci na nedeľu do mesta vpadli ruské vojenské vozidlá.

12:47 – Počas protivojnových protestov v Bielorusku zadržali najmenej 800 ľudí

Počas protivojnových protestov, ktoré sa konali v Bielorusku v nedeľu – v deň referenda o zmene ústavy –, zadržali najmenej 800 ľudí. Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na bieloruské ministerstvo vnútra.

Ministerstvo spresnilo, že demonštrantov zadržali a budú stíhať pre podozrenie z hrubého porušenia verejného poriadku a organizovania hromadných nepovolených zhromaždení. Dodalo, že niektorých spomedzi zadržaných stíhali za podobné trestné činy aj minulosti.

Hlasovanie v referende o zmenách bieloruskej ústavy trvalo niekoľko dní, ale hlavným dňom plebiscitu bola nedeľa, keď sa mnohí bieloruskí občania zúčastnili na zhromaždeniach na podporu Ukrajincov a proti ruskej invázii na Ukrajinu.

12:34 – EÚ chce Ukrajincom utekajúcim pred vojnou udeliť právo na pobyt do troch rokov

Európska únia plánuje Ukrajincom utekajúcim pred vojnou zaistiť právo na to, aby sa mohli po obdobie do troch rokov usídliť a pracovať v členských krajinách EÚ. V pondelok o tom informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na vysokopostavených predstaviteľov EÚ a Francúzska.

Do krajín EÚ dosiaľ utieklo pred vojnou z Ukrajiny najmenej 300.000 ľudí a potrebné je, aby sa euroblok pripravil na milióny ďalších utečencov. Reuters pripomína, že spomedzi 27 členských štátov EÚ má pozemné hranice s Ukrajinou Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.

„Je našou povinnosťou prijať tých, čo utekajú pred vojnou,“ povedal v pondelok pre televíznu stanicu France 2 francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin. O detailoch návrhu na ochranu vojnových utečencov z Ukrajiny, na ktorom pracuje Európska komisia, majú ministri rokovať vo štvrtok.

11:49 – Začali sa rozhovory Ukrajiny a Ruska

V blízkosti bielorusko-ukrajinskej hranice sa v pondelok začali rokovania zástupcov Ruska a Ukrajiny, ktorá deklarovala, že bude žiadať „okamžité prímerie a stiahnutie jednotiek z územia Ukrajiny“.

Začiatok rozhovorov pre agentúru Reuters potvrdil poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Rokovanie sa koná v Bielorusku neďaleko ukrajinskej hranice, na brehu rieky Pripiať.

V ukrajinskej delegácii, ktorá pricestovala do Homeľskej oblasti vrtuľníkom z Poľska, je aj minister obrany Olexij Reznikov. Kremeľ uviedol, že svoje oficiálne stanovisko pred rokovaniami s ukrajinskou delegáciou neoznámi, povedal podľa agentúry AFP hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Člen ruskej delegácie, bývalý minister kultúry Vladimir Medinskij, pre agentúru BelTA uviedol, že „určite máme záujem čo najrýchlejšie dosiahnuť nejaké dohody. Tieto dohody by určite mali byť v záujme oboch strán“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj večer 27. februára potvrdil, že súhlasí s týmito rokovaniami, hoci poznamenal, že v ich úspech veľmi neverí.

11:33 – Desiatky organizácií vyzvali na zriadenie bezpečných zón pre utečencov

Štyridsať ukrajinských organizácií zastupujúcich občiansku spoločnosť vyzvalo západné krajiny, aby na území Ukrajiny zriadili bezpečné zóny pre utečencov a dodali technológie, ktoré pomôžu monitorovať ruské vojnové zločiny. Ako napísal v pondelok denník The Guardian, ide o súčasť úsilia o to, aby ruský prezident Vladimir Putin a jeho vnútorný okruh spolupracovníkov čelil zodpovednosti za inváziu na Ukrajinu na Medzinárodnom trestnom súde v Haagu.

Medzi signatármi výzvy nazvanej Kyjevská deklarácia, ktorú desiatky organizácií sformovali pomocou šifrovaných aplikácií, ako aj osobne v podzemných úkrytoch v ukrajinskej metropole a ďalších mestách, sú napríklad ukrajinská Helsinská skupina pre ľudské práva, humanitárna organizácia Vráť sa živý (Povernys žyvym) či Ukrajinské centrum pre krízové médiá.

Šesť humanitárnych požiadaviek zahŕňa okrem vytvorenia bezpečných zón pre utečencov v rámci Ukrajiny tiež poskytnutie protitankových rakiet, rozšírenie sankcií, aby zahŕňali aj zákaz obchodovania s energiami s Ruskom, rýchlejšie zásahy ohľadom majetku ruských oligarchov v zahraničí vrátane odobratia víz ich rodinným príslušníkom, logistickú podporu a dodanie núdzového medicínskeho vybavenia – poľných nemocníc či mobilných kliník.

11:02 – Taliansko odporučilo svojim občanom, aby opustili Rusko

Taliansko v pondelok dôrazne odporučilo svojim občanom, aby opustili územie Ruskej federácie. Informuje o tom správa agentúry AFP.

V nedeľu Európska Únia v odpovedi na ruskú agresiu voči Ukrajine uzavrela svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá. Na základe tohto opatrenia taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio dôrazne odporučil občanom, ktorí sa v Rusku nachádzajú, aby „urobili včasné opatrenia na návrat do Talianska“. Dodal, že v najbližších hodinách by sa mohol zoznam obmedzení voči Rusku rozšíriť.

Di Maio odporučil, aby turisti, študenti či podnikatelia na návrat do Talianska využili prostriedky, ktoré sú v súčasnosti dostupné. Odporučil taktiež, aby občania odložili všetky plánované cesty do Ruska.

10:41 – Zelenskyj žiada okamžité začlenenie Ukrajiny do EÚ

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v najnovšom videu vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu. Informovali o tom v pondelok agentúry AFP a Reuters. Zelenskyj zároveň uviedol, že doteraz bolo na Ukrajine zabitých 4500 ruských vojakov. Ruské ostreľovanie podľa neho zabilo 16 detí, ďalších 45 bolo podľa neho zranených. Tieto čísla nebolo možné bezprostredne overiť.

„Vyzývame Európsku úniu, aby okamžite začlenila Ukrajinu (do EÚ) prostredníctvom nového osobitného postupu,“ vyhlásil prezident. „Naším cieľom je byť spolu so všetkými Európanmi a čo je najdôležitejšie, byť na rovnakej úrovni. Som si istý, že je to fér. Som si istý, že je to možné,“ dodal Zelenskyj.

Najvyšší predstaviteľ Kyjeva vo videu zverejnenom v pondelok krátko pred 10.00 h povedal, že Ukrajinci od začiatku ruskej invázie zabili už štyri a pol tisíca ruských vojakov. Na členov ruskej armády zároveň apeloval, aby „si zachránili svoje životy a odišli“.

10:27 – Ukrajina zverejnila škody spôsobené ruskej armáde

10:05 – Británia neeviduje žiadnu veľkú zmenu vo vojenských jadrových kapacitách Ruska

Britská vláda neeviduje žiadne výrazné zmeny v ruskom vojenskom jadrovom programe, povedal v pondelok britský minister obrany Ben Wallace s tým, že rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uviesť tieto zbrane hromadného ničenia do stavu pohotovosti má odpútať pozornosť od toho, že vojna na Ukrajine nejde podľa jeho predstáv. Informuje o tom správa agentúry AFP.

„Nie je tam žiadna významná zmena,“ povedal Wallace v súvislosti s ruskými jadrovými zbraňami. Rozhodnutie uviesť ich do stavu pohotovosti je podľa šéfa britského rezortu obrany „prejavom sily“ v čase, keď sa postup ruských síl na Ukrajine spomalil.

Na otázku moderátora rozhlasovej stanice LBC, či je Putin „dostatočne šialený“ na to, aby rozpútal jadrovú vojnu, Wallace odpovedal, že šéf Kremľa „v poslednom čase nepochybne urobil veľa iracionálnych vecí“.

„Nebudem špekulovať o tom, čo by urobil alebo neurobil, ale práve preto všetci na Západe udržiavame naše odstrašujúce prostriedky (jadrové zbrane) v stave pripravenosti,“ dodal.

Podobne ako Wallace sa ešte v nedeľu vyjadril aj britský premiér Boris Johnson. „Sú to (Ukrajinci) nevinní ľudia, ktorí čelia úplne nevyprovokovanej agresii. V skutočnosti sa deje to, že sa bránia, možno účinnejšie a s väčším odporom, ako Kremeľ očakával,“ povedal Johnson.

09:56 – Lotyšsko umožnilo svojim občanom bojovať na Ukrajine

Lotyšský parlament v pondelok na svojom mimoriadnom zasadnutí schválil zmeny zákona o národnej bezpečnosti, ktoré občanom krajiny umožnia bojovať na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Naši občania, ktorí chcú podporiť Ukrajinu a dobrovoľne tam slúžiť na obranu nezávislosti Ukrajiny a našej spoločnej bezpečnosti, musia mať možnosť tak urobiť,“ povedal Juris Rančanis, predseda parlamentného výboru pre obranu, vnútorné veci a prevenciu korupcie, ktorá zákon vypracovala.

Novelu zákona schválil parlamentný výbor pre obranu, vnútorné veci a prevenciu korupcie ešte v nedeľu 27. februára. Tí obyvatelia Lotyšska, ktorí chcú slúžiť na Ukrajine, sa budú musieť zaregistrovať na útvare zálohy ozbrojených síl.

09:55 – Ukrajinská delegácia už dorazila na mierové rokovania v Bielorusku

Bielorusko zverejnilo zábery z miesta, kde sa onedlho začnú rokovania Ukrajiny s Ruskom. Kyjev následne informoval, že jeho delegácia už na miesto dorazila, píše agentúra AFP.

„Miesto na rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou v Bielorusku je pripravené, čaká sa na príchod delegácií,“ oznámilo krátko predtým na sociálnych sieťach bieloruské ministerstvo zahraničných vecí, uvádza stanica BBC. K príspevku pridalo aj fotografiu dlhého stola, za ktorým viseli ukrajinská, ruská a bieloruská vlajka.

Hovorca bieloruského ministerstva zahraničných vecí Anatoľ Hlaz zároveň v pondelok uviedol, že „rozhovory sa začnú, hneď ako na miesto dorazia všetky delegácie“.

Kyjev s mierovými rokovaniami pri bielorusko-ukrajinských hraniciach súhlasil napriek medializovaným správam o tom, že bieloruský prezident Alexandr Lukašenko sa chystá poslať svojich vojakov, aby sa pripojili k ruskej invázii na Ukrajine, pripomína BBC.

Ukrajina prisľúbila, že na rokovaniach nebude robiť nijaké ústupky. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zároveň vyjadril v tom zmysle, že od rokovaní neočakáva nijaký výsledok.

09:53 – Desivé zábery – Ruský konvoj zničený pri meste Irpin

09:05 – Ruská armáda tvrdí, že získala vzdušnú prevahu nad Ukrajinou

Ruská armáda v pondelok uviedla, že získala vzdušnú prevahu nad ukrajinským územím. Zároveň obvinila ukrajinskú armádu, že civilistov využíva ako ľudské štíty, pričom zdôraznila, že obyčajní ľudia môžu „slobodne“ opustiť Kyjev. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyjadrenie ruského ministerstva obrany.

„Všetci civilisti v meste môžu slobodne opustiť ukrajinskú metropolu po diaľnici Kyjev-Vasyľkiv. Tento smer je otvorený a bezpečný,“ povedal v televíznom vystúpení hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov.

„Ruské letectvo získalo vzdušnú prevahu nad celým územím Ukrajiny,“ dodal a obvinil ukrajinské sily, že využívajú civilistov ako ľudské štíty. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl predtým uviedol, že postup ruských vojsk na Ukrajine sa spomalil.

08:43 – Zelenského podporuje vyše 90 percent Ukrajincov

Vyše 90 percent Ukrajincov tvrdí, že podporujú ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Vyplýva to z prieskumu, ktorý počas uplynulého víkendu realizovala ukrajinská mimovládna sociologická skupina Rejting, pričom o jeho výsledkoch informoval v pondelok denník The Guardian.

Do prieskumu sa zapojilo 2000 respondentov z celej Ukrajiny s výnimkou obyvateľov polostrova Krym a tiež oblastí ovládaných separatistami na východe Ukrajiny, uvádza stanica BBC.

Dovedna 91 percent z nich vyjadrilo podporu Zelenskému, šesť percent ho nepodporovalo a tri percentá sa v tejto otázke nevedeli rozhodnúť. The Guardian upozorňuje na to, že oproti vlaňajšiemu decembru ide o trojnásobný nárast Zelenského podpory. Spomedzi opýtaných zároveň vyslovilo 70 percent respondentov vieru v to, že Ukrajina je schopná odraziť ruský útok.

07:36 – Times: Na Ukrajine je komando vagnerovcov s rozkazom zavraždiť Zelenského

V ukrajinskej metropole Kyjev operuje viac ako 400 ruských žoldnierov, ktorí dostali z Kremľa rozkaz zlikvidovať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho vládu a pripraviť pre Moskvu pôdu na prevzatie kontroly. Napísal to vo svojom pondelkovom vydaní britský denník The Times bez uvedenia zdroja.

Vagnerova skupina (v zahraničí známa pod označením Wagner Group) je fakticky súkromná armáda, ktorá podľa Západu bojuje za záujmy Kremľa v rôznych zónach konfliktov vo svete.

Komando vagnerovcov podľa denníka The Times priletelo pred piatimi týždňami z Afriky na Ukrajinu s rozkazom odstrániť Zelenského vládu, a to výmenou za „zaujímavý“ finančný bonus.

Informácie o ich výsadku sa dostali k ukrajinskej vláde v sobotu ráno, napísali The Times. O niekoľko hodín neskôr Kyjev vyhlásil 36-hodinový „tvrdý“ zákaz vychádzania, aby v meste pochytal ruských sabotérov. Vedenie mesta súčasne varovalo civilistov, že v prípade porušenia tohto zákazu – s výnimkou presunov do krytov civilnej obrany a iných útočísk – bude daná osoba považovaná za agenta Kremľa a môže byť „zlikvidovaná“.

05:53 – Bolsonaro: V rusko-ukrajinskom konflikte bude Brazília neutrálna

Brazílsky krajne pravicový prezident Jair Bolsonaro v nedeľu vyhlásil, že jeho krajina zostane v otázke vpádu ruskej armády na Ukrajinu „neutrálna“. Informovali o tom agentúra AFP a televízia CNN.

Bolsonaro, ktorý sa 16. februára, osem dní pred začiatkom invázie, stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, bez ďalšej konkretizácie uviedol, že jeho ruský náprotivok sa mu počas ich dlhého rozhovoru zveril s niektorými „utajovanými“ skutočnosťami týkajúcimi sa Ukrajiny. Bolsonaro zasa Putinovi povedal, že Brazília si vo veci vojny zachová neutrálnu pozíciu a zostáva „naklonená mieru“.

„Nestaviame sa na žiadnu stranu,“ povedal Bolsonaro novinárom na tlačovej konferencii počas dovolenky. „Budeme naďalej neutrálni a čo najviac pomáhať pri hľadaní riešenia.“

Kroky proti Moskve by podľa neho mohli „vážne poškodiť poľnohospodárstvo v Brazílii“, keďže je závislá od ruských hnojív. Brazílčania chcú podľa neho mier, no nemôžu si „sem priniesť následky (vojny)“.

Bolsonaro sa sarkasticky vyjadril o ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom, keď vyhlásil, že Ukrajinci „zverili svoj osud komikovi“, čím narážal na jeho predchádzajúcu kariéru.

03:57 – Austrália uvalila sankcie a Putina a členov ruskej bezpečnostnej rady

Austrália sa pridala ku krajinám, ktoré po vpáde ruskej armády na Ukrajinu uvalili cielené sankcie na ruského prezidenta Vladimira Putina a popredných členov jeho vlády. Vo vyhlásení zverejnenom v pondelok to potvrdil austrálsky premiér Scott Morrison. Informuje o tom správa televízie CNN.

Morrison uviedol, že sankcie týkajúce sa finančnej oblasti a cestovania nadobudli účinnosť od tejto polnoci. Okrem Putina sa týkajú zostávajúcich stálych členov ruskej bezpečnostnej rady, teda ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ministra obrany Sergeja Šojgua, premiéra Michaila Mišustina a ministra vnútra Vladimira Kolokolceva.

Austrálska vláda sa tiež zaviazala poskytnúť Ukrajine smrtiace a nesmrtiace vojenské vybavenie, zdravotnícky materiál a finančnú pomoc. Podrobnosti o vojenskom vybavení budú oznámené čoskoro, uviedol Morrisonov úrad.

02:58 – Bielorusko: Voliči v referende podporili zmeny ústavy

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko si ešte viac upevnil svoju mocenskú pozíciu. Vyše 65 percent zúčastnených voličov v nedeľňajšom referende podľa očakávaní podporilo zmeny ústavy, ktoré mu umožnia zostať vo funkcii aj po roku 2025. Proti zmenám bolo desať percent voličov. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na bieloruskú volebnú komisiu.

Ďalšou dôležitou zmenou ústavy, na ktorú upozornila britská televízia Sky News, je zrušenie doterajšieho bezjadrového štatútu Bieloruska, čo umožní rozmiestnenie jadrových zbraní na jeho území. Stalo by sa tak po prvý raz od rozpadu Sovietskeho zväzu, keď sa ich Minsk vzdal.

„Ak (Západ) presunie jadrové zbrane do Poľska alebo Litvy, k našim hraniciam, potom sa obrátim na Putina, aby nám vrátil jadrové zbrane, ktorých som sa vzdal bez akýchkoľvek podmienok,“ cituje Sky News Lukašenka.

Novela ústavy Lukašenkovi tiež zaručuje doživotnú beztrestnosť, ak sa stiahne z politiky, a umožňuje trvalé umiestnenie ruských jednotiek na území Bieloruska.

01:37 – Von der Leyenová je za členstvo Ukrajiny v EÚ

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa vyslovila za vstup Ukrajiny do EÚ. Povedala to v nedeľu v rozhovore pre spravodajskú televíziu Euronews. „S Ukrajinou prebiehajú procesy, ako napríklad integrácia ukrajinského trhu do jednotného trhu EÚ. Veľmi úzko spolupracujeme napríklad v otázke energetickej siete,“ povedala šéfka EK.

Ďalej konštatovala, že EÚ úzko spolupracuje s Ukrajinou v toľkých oblastiach, že postupom času k nej už vlastne patrí. „Sú jedným z nás a chceme, aby boli súčasťou (Európskej únie),“ uviedla von der Leyenová.

Na margo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom povedala: „Je dôležité, aby ukrajinská strana súhlasila s mierovými rozhovormi a aby podmienky vyhovovali ukrajinskej strane. Vo všeobecnosti je vždy lepšie mať mier ako bojovať. No dôvera v (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina je úplne naštrbená.“

Zdroj: TASR, redakcia ČoJee!?, twitter.com / Foto: Freepik.com