Zber akýchkoľvek plodín nie je ani zďaleka takou jednoduchou prácou, akou sa na prvý pohľad zdá. Poľnohospodári z Južnej Ázie opisujú vykorisťovateľské podmienky, za ktorých pri zbere malín musia pracovať.
Tri dni po tom, čo prišiel mladý muž Sagar pracovať ako robotník do Portugalska sa začal obávať toho, či sa rozhodol správne. Čakal, že dostane dobre platenú prácu, no skutočnosť bola iná. Jediná práca, ktorú si Sagar mohol nájsť, bola na jednej z bobuľových fariem v krajine v Odemire. Pracuje za minimálnu zákonnú mzdu 16 hodín v 40°C a sám priznáva, že je vykorisťovaný. Sagar je jedným z viac ako 10 000 mladých mužov a žien, ktorí opustili svoje domovské krajiny, aby si našli prácu v portugalskom bobuľovom priemysle. Ide o prácu v sade, kde sa zbiera ovocie, ktoré sa potom následne dováža do supermarketov po celom svete. Do Portugalska ľudí priťahuje sen o tom, čo mnohí nazývajú „malinovým údolím“.
„Pracujem za minimálnu mzdu, 16 hodín v 40°C. Neľudské podmienky, za akých pracujem nebudem radšej ani spomínať,” otvorene priznáva mladý 21- ročný muž.
Mnohí zahraniční pracovníci musia znášať doslova vykorisťujúce podmienky pri práci. Všetci sú veľmi vystrašení. Sagar, ktorý sa rozhodol ísť pracovať do Portugalska stojí na nekonečnej ceste , od ktorej nevie čo očakávať. O necelé tri roky bude mať zákonný nárok na portugalský pas, ktorý mu umožní slobodne žiť a pracovať v celej EÚ. Zberači bobúľ opisujú, že platia pašerákom až 18 000 eur (15 000 libier), aby im uľahčili vstup do EÚ. 28-ročný Rahul sa vybral neistou cestou cez Srbsko, pri ktorej sa brodil riekami a narážal na rôzne prekážky. Sám priznal, že nevedel či túto cestu vôbec prežije.
Po ceste, na ktorej riskoval svoj život veľmi rýchlo prišiel na to, že to bolo skutočne veľkým sklamaním. Nepozná nikoho, kto by sa o neho postaral a pomohol mu. Okamžite by sa vrátil do rodnej Indie, no svojmu pašerákovi dlhuje 7 000 eur a jeho rodičia predali svoj dom, aby pokryli zvyšok nákladov. Odlúčený od rodiny a sklamaný životom mu neostáva nič iné, ako zotrvať na tomto vykorisťujúcom mieste. Stále mu avšak ešte zostáva nádej a viera na návrat do svojej milovanej vlasti.Zberači bobúľ sa obávajú, že najmenší prešľap by mohol ohroziť ich budúcnosť. Na sťažnosti nemajú žiaden nárok, práve naopak. Čo i len jedna sťažnosť by ich mohla stáť veľmi vysoké náklady.
„Nepoznám nikoho, kto by sa o mňa staral. Okamžite by som sa vrátil do Indie. Moje srdce je zlomené. Chýba mi moja priateľka, mama, otec,” povedal Rahul so slzami v očiach.
Vedeli ste…?
Zdroj: theguardian.com|Foto: THEGUARDIAN.COM/FRANCESCO BREMBATI
