Pozrite si zoznam 10 kníh, ktoré pobúrili ľudí natoľko, že ich zakázali predávať aj čítať! Ktorá Vás prekvapila najviac?
Či ide o príbeh o hovoriacich prasatách, alebo o ódu na satana, počas histórie zakázali veľké množstvo kníh. Ľudia si ľahko našli dôvody na vyradenie niektorých z najlepších a najznámejších kníh z políc. To viedlo k verejným páleniam, k útekom autorov a k nelegálnemu predaju rôznych zakázaných pokladov.
Prečítajte si príbeh 10 kníh, ktoré zakázali v krajinách od USA po bývalý ZSSR.
Prekrásny nový svet – Aldous Huxley
Román skúma futuristickú spoločnosť nazývanú Svetový štát, ktorá sa točí okolo vedy a efektívnosti. V tejto spoločnosti sú emócie a individualita podmienené deťmi v mladom veku a neexistujú žiadne trvalé vzťahy, pretože „každý patrí každému inému“. Írsko túto knihu zakázalo pre to, čo považovali za komentáre proti náboženstvu a tradičnej rodine, ako aj za používanie hrubých výrazov. India zašla tak ďaleko, že označila Huxleyho za „pornografa“ za jeho zobrazenie sveta, kde je rekreačný sex povzbudzovaný od mladosti.
Satanské verše – Salman Rushdie
Komplexný dej sa sústreďuje na dvoch protagonistov, oboch indických moslimov žijúcich v Anglicku. Knihy sa síce zakazovali pred a po Satanských veršoch, ale žiadna neviedla k tomu, že ich autor dostal na hlavu rozsudok smrti. V skutočnosti len málo moderných kníh má takú krvavú publikačnú históriu. V dôsledku tejto knihy sa Salman Rushdie musel skrývať na celé desaťročie. Mnoho ľudí v moslimskom svete ho kritizovalo za jeho zjavné rúhanie a knihy sa často pálili.
Lolita – Vladimir Nabokov
Mnohí, čo prichádzajú k Lolite s očakávaním, že budú zdesení alebo podráždení, sú sklamaní. Je to trpká satira na americké hodnoty v polovici 20. storočia, jej kvázi erotických pasáží je málo. To nezabránilo tomu, aby sa jej kontroverzný predmet stal zakázaným v Spojenom kráľovstve a zvyčajne liberálnom Francúzsku v päťdesiatych rokoch.
Na západe nič nové – Erich Maria Remarque
Mnoho kníh sa ocitlo v nacistických ohňoch v roku 193. Žiadna z nich nebola tak kritická voči vojnovému Nemecku ako Na západe nič nové. Slávny román Ericha Maria Remarquea považovali za zdegenerovaný alebo protinemecký a v Nemecku ho s nástupom nacistickej strany zakázali. V roku 1933 začali nacisti verejne páliť kópie románu ako formu cenzúry alebo zákazu vecí, ktoré niekoho urážajú z morálnych alebo politických dôvodov.
Zvieracia farma – George Orwell
Hoci nebude žiadnym prekvapením, že Orwellovu jemne zahalenú satiru o brutalite komunizmu v stalinistickom ZSSR zakázali, jej status zakázanej knihy vydržal dlho po páde Berlínskeho múru. Farma zvierat nenájdete na Kube a v Severnej Kórei. Rovnako tak ani v Keni, kde ju odmietajú pre jej kritiku korupcie. Zakázali ju i v Spojených arabských emirátoch za zobrazovanie hovoriaceho prasaťa, čo považujú za odporujúce moslimským hodnotám.
Kto chytá v žite – J.D. Salinger
Kto chytá v žite je najzakázanejšou a druhou najviac vyučovanou knihou na amerických školách. Cenzori si neuvedomili, že zákaz knihy kvôli zobrazeniu tínedžerskej rebélie prinúti rebelujúcich tínedžerov ju ešte viac vyhľadávať.
Americké psycho – Bret Easton Ellis
Americké psycho je fiktívna spoveď Patricka Batemana. Je to bohatýnewyorský mladík z radov takzvaných „yuppies“, ktorý sa v honbe za novými zážitkami stáva brutálnym masovým vrahom. Niet sa teda čomu čudovať, že knihu zakázali.
Obratník raka – Henry Miller
Kto by nebol zvedavý na knihu, ktorú sudca z Pennsylvánie opísal ako „otvorenú stoku, jamu hniloby, slizký zber všetkého, čo je zhnité v troskách ľudskej skazenosti“?
451 stupňov Fahrenheita – Ray Bradbury
Kniha, ktorá je o nebezpečenstvách cenzúry a pálení kníh, bola od svojho vydania v roku 1953 pravidelne zakázaná a cenzurovaná. Knihu považovali za kontroverznú pre svoje nadávky a preto, že opisuje pálenie Biblie.
Charlieho malé tajomstvá – Stephen Chbosky
V roku 2015 knihu odstránili zo zoznamu povinného čítania strednej školy v Connecticute. Stalo sa tak po tom, čo sa jeden rodič sťažoval na zobrazenie homosexuality, masturbácie, sexu a užívania drog v knihe. Ako rodič ironicky uviedol: „Neverím v cenzúru, ale verím v primeranosť.“
Mohlo by Vás zaujímať:
Zdroje: goodreads.com | Foto: martinus, pexels
