Biely dom v piatok obvinil Rusko zo zodpovednosti za nedávne kyberútoky proti ministerstvu obrany a veľkým bankám na Ukrajine. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Kyberútoky mali podľa hlavnej predstaviteľky Bieleho domu pre počítačovú bezpečnosť Anny Neubergerovej  len „obmedzený dopad“, pretože ukrajinskí predstavitelia dokázali svoje siete rýchlo sfunkčniť, ale je možné, že položili základ pre ničivejšie prieniky do počítačových systémov.

Americká expertka dodala, že USA rýchlo odhalili súvis týchto útokov s Ruskom a rozhodli sa z nich verejne obviniť Kremeľ, pretože je nutné „urýchlene odsúdiť takéto správanie“. Neubergerová dodala, že žiadne spravodajské informácie nenaznačujú, že sa mali stať terčom kyberútoku aj Spojené štáty.

Ukrajinskí predstavitelia označili utorkové útoky DDoS (distributed denial-of-service) za najhoršie v dejinách krajiny, ale aj keď narušili online bankovníctvo, zabránili určitej komunikácii medzi vládou a verejnosťou a spôsobili paniku, podľa celosvetových alebo historických parametrov neboli obzvlášť vážne, uviedol Roland Dobbins, hlavný technik pre DDoS útoky vo firme pre kyberbezpečnosť Netscout.

konflikt - kyberútok

Separatistické republiky v Donbase vyhlásili všeobecnú mobilizáciu

Líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin oznámil, že podpísal dekrét o všeobecnej mobilizácii. Informovala o tom v sobotu na svojej stránke tamojšia tlačová agentúra DAN.

„Vyzývam krajanov, ktorí sú v zálohe, aby prišli na vojenské komisariáty. Dnes som podpísal dekrét o všeobecnej mobilizácii. Vyzývam na všetkých mužov v DĽR, ktorí sú schopní držať v rukách zbrane, aby postavili na obranu svojich rodín, svojich detí, manželiek, matiek. Spoločne dosiahneme vytúžené a potrebné víťazstvo nás všetkých. Budeme chrániť Donbas a všetok ruský ľud,“ cituje DAN z vyhlásenia Pušilina.

Mobilizácia sa týka celého územia DĽR. Pušilin sa podľa agentúry DAN tiež rozhodol zabezpečiť „techniku pre potreby ozbrojených síl, iných vojenských útvarov a orgánov v množstvách určených mobilizačnými plánmi s prihliadnutím na zálohy“.

Dekrét o mobilizácii v sobotu na svojom mimoriadnom zasadnutí jednomyseľne schválilo všetkých 88 prítomných poslancov Ľudovej rady DĽR. K rovnakému kroku pristúpila v sobotu aj ďalšia samozvaná ľudová republika na Donbase – Luhanská (LĽR). Dekrét o všeobecnej mobilizácii podpísal jej líder Leonid Pasečnik. Z LĽR majú zákaz vycestovať muži vo veku 18 – 55 rokov.

Vedenie DĽR v piatok oznámilo, že plánuje evakuovať do Ruska približne 700.000 civilistov. Väčšina obyvateľov neuznanej DĽR hovorí po rusky a mnohým už Rusko udelilo svoje občianstvo. Evakuácia má podľa separatistov chrániť životy tamojších civilistov, pretože ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj „čoskoro vydá rozkaz na útok“ na východnú časť Ukrajiny.

Varovanie pred dôsledkami ruskej invázie

Kríza vyvolaná sústreďovaním ruských vojsk v okolí hraníc Ukrajiny je jednou z hlavných tém Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, ktorá sa koná počas tohto víkendu. Vo svojich vystúpeniach sa jej venovali aj šéf NATO Jens Stoltenberg a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorí varovali Kremeľ, pre prípadná invázia voči Ukrajine by mala pre Rusko vážne vojenské a ekonomické dôsledky, informovala agentúra AFP.

„Ak chce Kremeľ dosiahnuť to, aby mal na svojich hraniciach menej NATO, bude tam mať (v dôsledku svojich súčasných aktivít) naopak viac NATO,“ povedal počas vystúpenia v Mníchove Stoltenberg. Severoatlantická aliancia podľa neho v reakcii na kroky Moskvy „prijme všetky potrebné opatrenia na ochranu a obranu“ svojich členských krajín.

konflikt

Ursula von der Leyenová sa vo svojom vystúpení sústredila na vážne hospodárske dôsledky možného ruského útoku voči Ukrajine. Ak sa Kremeľ rozhodne pre takúto agresiu, bude nasledovať „rozsiahly balík“ finančných a ekonomických sankcií. „Rusko sa tým môže pripraviť o svoju budúcu prosperitu,“ varovala šéfka eurokomisie.

V poradí 58. Mníchovská bezpečnostná konferencia sa začala v piatok a potrvá do nedele. Medzi účastníkmi tohto prestížneho podujatia sú aj americká viceprezidentka Kamala Harrisová, generálny tajomník OSN António Guterres či ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zástupcovia Ruskej federácie však na konferencii chýbajú; podľa agentúry DPA do Mníchova nepricestovala ruská delegácia po prvý raz od roku 1991.

Čítajte tiež!?

Zdroj: TASR, redakcia ČoJee!? / Foto: Freepik

Reklama